Navštívil som za 8 rokov hobby cestovania 20 krajín, čo síce nie je extra veľa, no poviem úprimne, že keby som sa odteraz už vracal iba na rôzne miesta v týchto krajinách, bol by som absolútne spokojný. Napriek tomu, stále mám nejaké sny, z niektorých už sa stali plány a ja by som rok 2020 na mojom blogu rád venoval práve tomuto.
O čom snívam, čo plánujem v najbližších rokoch, na ktoré miesta sa chcem vrátiť a ktoré chcem zažiť aspoň raz. Budem rád, keď sa vďaka článku aj vy zamyslíte nad cestovateľskými ambíciami a zhrniete si ich tak, aby sa z nich mohli stať plány.
Európske hlavné mestá
Keď som ležal pred dvoma rokmi v hostelovej posteli v Bangkoku deň pred návratom domov, vedel som, že juhovýchodná Ázia nie je regiónom, kam by som chcel chodiť každoročne znova a znova. Vedel som, že oveľa bližšia mi je Európa. Svojimi možnosťami, kultúrou, náturou, dokonca aj jedlom (aj keď PadThai je bezkonkurenčný). Zároveň ma vždy viac bavili kratšie cesty viackrát do roka, čo sa úplne v Ázii realizovať nedá.
Dal som si taký „cieľ“, že by som chcel navštíviť všetky európske hlavné mestá. Nie je to cieľ, za ktorým sa budem teraz naháňať, alebo to nejak hrotiť. A úplne pripúšťam, že sa to nikdy nepodarí. No v situácii, keď sa budem rozhodovať o destinácii nejakého výletu, budem mať na pamäti zoznam miest, ktoré chcem vidieť.
Napriek tomu, tento rok si zatiaľ neplánujem odškrtnúť žiadne nové mesto. Naopak, vraciam sa miest, ktoré sa mi osvedčili. O mesiac cestujeme do Paríža a začiatkom mája zasa do Barcelony. Dôvodom je, okrem výhodných leteniek, aj to, že mňa už raz oslovili a Monika by ich chcela vidieť prvýkrát. Som teda zvedavý na jej dojmy a verím, že sa mi podarí aj rozšíriť sprievodcov týmito mestami na blogu.
>>Sprievodca tým najdôležitejším v Paríži<<
>>Sprievodca predĺženým víkendom v Barcelone<<
Azory
Ostrovy v Atlantickom oceáne patriace k Portugalsku sú podľa mňa hitom posledných dvoch rokov. Nie že by som sa tým riadil, no nedá sa to prehliadnuť. Musím povedať, že za výberom Azorov ako destinácie pre letnú dovolenku 2020 je Monika, no ja som si vyjednal aspoň párdňový prestup v Porte alebo v Lisabone. Predsalen, som mestský typ. Napriek tomu by som klamal, keby poviem, že sa neteším na tú peknú prírodu, pláže, útesy a more tak studené, že sa ho ani nedotknem 🙂
Môj kamarát, Maťo Ondruš, spravil o Azoroch krátke ale krásne video:
New York
Hlavné mesto sveta, Veľké jablko a neviem ešte aké prívlastky má New York (ak o nejakých viete, napíšte mi). Pred 5 rokmi, na konci Work and Travel, som tu strávil týždeň a bolo to fakt super zakončenie letnej skúsenosti.
Tento rok sme sa rozhodli sa do New Yorku vrátiť opäť počas septembra, najmä kvôli úžasnému festivalu St. Gennaro Feast, čo je 10-dňový festival vo štvrti Little Italy na Manhattane. Oslava talianskej kultúry plná dobrého jedla, hudby a vína. Dostal som sa k nemu náhodou a získal si ma natoľko, že som ho dal aj ako tip do článku mojej blogerskej kolegyne, Ivany Grešlíkovej, o rôznych festivaloch po svete.
Samozrejme, nemusím ani hovoriť, že New York má nespočetne úžasných miest, na niektoré sa vrátim, niektoré uvidím poprvýkrát a fakt sa už neviem dočkať. Bude to tiež príležitosť po rokoch rozšíriť môj pôvodný článok z New Yorku na regulérneho sprievodcu.
Balkán
Od konkrétnych plánov na tento rok sa presúvam k „dúfam, že sa v dohľadnej dobe podarí“ destináciám. Balkánske krajiny mám mega rád a sú symbolom toho, čo ma na cestách baví najviac – lacné letenky, krátke lety, iné kultúry, skvelé jedlo, pohodová atmosféra a priaznivé ceny.
Navštívil som už Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko a Albánsko. Minulý rok sme pre moju chorobu nechali prepadnúť letenky do Bosny aj do Prištiny, čo ma teraz s odstupom času mrzí. Totiž Balkán je skutočne príjemnou verziou multikultúrneho sveta, kde sa stretáva história, tradície, zaujímavá príroda, ale stále viac aj európsky vplyv, ktorý sa stará o pekné kontrasty.
Celý tento juhovýchodný región Európy je ideálny na cestovanie autom, napríklad Rumunsko je rýchlo dostupné aj zo Slovenska, ostatné destinácie zasa letecky a následne s požičaným autom. Mám takú víziu ešte si niekedy spraviť roadtrip aspoň cez 2-3 krajiny a užiť si trošku dobrodružstva.
Toskánko
Vinice, olivovníky, všetko naokolo zelené, iba strechy domov oranžové. Tak nejako mám zidealizované Toskánsko (neskúšajte mi zničiť moju romantickú predstavu). Už druhé leto mi bohužiaľ neprešlo ako dovolenková destinácia, ale nevzdávam sa. Totiž potom ako som kúsok „Toskánska“ ochutnal v Chorvátsku a v Slovinsku, viem, že musím zažiť aj to bez uvodzoviek.
Route 66
Opäť sa vrátim k Amerike. Počas spomínaného leta 2015 sme strávili 10 dní v aute na cestách po západnom pobreží USA a odvtedy čakám, kedy to budem môcť zažiť znova. Do toho sa mi vynárajú spomienky na dokument Route 66 – Mainstreet USA o českých motorkároch z roku 2011. Osobné zážitky a zábery z dokumentov dokopy vytvorili obraz môjho najväčšieho cestovateľského sna. Niekoľko týždňov na cestách zo Chicaga do Los Angeles so zastávkami v motorestoch, národných parkoch (západ Slnka v Grand Canyone som videl, na rade je východ), malých aj veľkých mestách.
Čo je ale dôležité, je to, že toto už nepovažujem iba za sen. Povedal som si (a Monika súhlasila), že takáto cesta bude darčekom k mojej 30-tke o dva roky. Snáď stíham našetriť, totiž odhadom 3 týždne na takejto ceste môžu vyjsť na 2 000€ pri skromnom prístupe. Tak mi držte palce, to musí byť životný zážitok 🙂
Dubaj
Toto môže znieť zvláštne a úplne pripúšťam, že to môže byť aj sklamanie, no ja proste chcem vidieť a zažiť Dubaj. Neviem prečo, neviem načo, proste pocitovo tužím nasať tú atmosféru, obdivovať luxus a pričuchnúť si k smradu peňazí všade navôkol. Netuším, čo okrem Burj Khalifa a Dubai Mall je „must“, ani neviem, koľko dní na Dubaj potrebujem, no z nejakého dôvodu je na mojom bucket liste a nedám si pokoj, kým to nezažijem na vlastnej koži.
Ďalšie plány ukáže čas
Toľko moje plány a sny, ktoré už sú stanovené a konkrétne. Za tie roky, odkedy som si kúpil prvú letenku do Londýna, sa veľmi veľa zmenilo. Niekedy som túžil cestovať full-time, túžil som byť na cestách aj pár mesiacov. Neskôr, keď začal „skutočný život“, som zistil, že cestovanie a neustále premiestňovanie pre mňa nie je životný štýl ani „náplň práce“. Je to odmena za tvrdú prácu, za všetko, čo robím. Je to zdroj inšpirácie, rozširovanie obzorov, búranie predsudkov.
Nechcem precestovať svet, ani sa naháňať za počtom navštívených krajín. Nechcem byť už ani každý mesiac niekde inde, ako som to zažil už niekoľkokrát. Moje plány sú možno skromnejšie ako väčšiny cestovateľov (aj tých hobby).
Chcem len jednoducho chodiť na miesta, ktoré mi robia dobre, kde môžem na pár dní zmeniť prostredie, ochutnať a spoznať iný život. A či to budú miesta, kde som už bol, alebo nejaké nové, tomu nechávam voľný priebeh a zachovávam si otvorenú myseľ aj oči.
Teším sa na cesty, ktorým už hovorím plány a teším sa aj na to, ako plány postupne urobím zo snov. A vám prajem to isté, čo sebe samému. Aby sa čo najviac snov zmenilo na plány. Ďakujem, že čítate môj blog už takmer 5 rokov.
