Na tento článok sa chystám už dlhšie. Posledný rok a pol totiž trávim stále viac času sám. Bez ľudí. Nevyhýbam sa im, rád chodím do spoločnosti, no tak nejak sa vždy teším, keď som sám. Výlety sám, letenky pre jedného, obedy sám – to sú veci, ktoré pre mňa nie sú ničím zvláštnym, no ľudia pre ne nemajú vždy úplné pochopenie a čudne na mňa pozerajú. Najčastejšie sa stretávam s dvoma typmi reakcií, ku ktorým v dnešnom článku napíšem pár hrejivých slov.
Vedeli ste, že Eiffelovku v Paríži na začiatku takmer nikto nechcel? Považovali ju za hnusnú horu železa, ktorá pokazí celé nádherné mesto. Ako tento príbeh dopadol, to vieme všetci. Z Eiffelovky je absolútna dominanta Paríža a aj domáci sú už na ňu pyšní a nedajú na ňu dopustiť. Táto recenzia sa bude venovať miestu, ktoré podľa mňa zažilo podobný scenár. Hotel Patria mohol pri prvom predstavení architektonického zámeru pôsobiť extravagantne, hlavne počas 60. a 70. rokov, kedy sa staval. Dnes je však z neho ikona celého Štrbského plesa, ktorá sem jednoducho patrí. Keď som sa chystal do Tatier, vedel som, že presne tu chcem bývať. Aj keď zvyčajne očakávania nemávam od ničoho, tu som nejaké mal a dnes vám napíšem, nakoľko sa naplnili.
Káva moja milovaná. Keď mám byť nejakú dobu bez nej, viem to síce vydržať, ale nie som to úplne ja. V Thajsku som vydržal 12 dní bez kávy, no po prílete som hneď vypil štyri 😀 Ideálne je, keď tam, kde cestujem, môžem navštíviť aj dobré kaviarne. Takto som už objavoval super miesta vo Varšave, v Prahe, alebo aj v Barcelone. Pred dvoma týždňami som bol šiestykrát v mojom najobľúbenejšom meste, ktorým je Londýn. Okrem spoznávania nových miest som sa tentokrát zameral aj na tie najlepšie kaviarne. Mám tu pre vás preto nový článok, v ktorom vám predstavím tie, ktoré som stihol osobne navštíviť a určite stoja za to.
Nikdy v živote som nevidel Tatry. Možno z okna auta. Ale nikdy som nebol na žiadnej tatranskej túre, nevidel žiadne pleso ani nebol nikdy lyžovať. Je to zvláštne? Možno áno, no ja som nikdy nejak nemal dôvod alebo motiváciu ísť do hôr. Až kým som si nepovedal, že leto 2018 chcem stráviť spoznávaním Slovenska a vymyslel tak MINI Tripy. V rámci jedného z tripov som zavítal konečne aj do Vysokých Tatier a vyskúšal, čo sa dá stihnúť za víkend. Síce si nemyslím, že niekto z vás je tiež “tatranský panic”, no keby náhodou, tento článok by mu mohol dať jednoduchý návod, ale prežiť svoje “poprvé”.
Niekomu to príde zvláštne, niekomu úsmevné, niekto sa chytí za hlavu, no je to tak. Za celých 26 rokov svojho života som NIKDY nebol na východnom Slovensku. Vlastne ani v Tatrách, ale o tom nabudúce. Vždy ma to ťahalo viac za hranice, než zostávať doma. Aj keď som videl všetkých mojich známych, ako chodia po horách, po pamiatkach, objavujú krásne miesta na Slovensku, nikdy to so mnou nič nerobilo. Rozhodol som sa, že to zmením počas tohto leta a aj to bol dôvod, prečo som si vymyslel MINI Tripy. Počas tretieho zo štyroch som sa vybral aj na ďaleký východ a veru, bolo by o čom písať. Rozhodol som sa preto napísať prvú časť článku o zaujímavých miestach na východe, druhú prenechám jednému skvelému blogerovi, ale to tiež nabudúce. Reč bude tentokrát o mestách Levoča a Bardejov.