Pondelok, 31. august, 3 hodiny ráno. Nasadáme do taxíku, smer Myrtle Beach International Airpoirt. Absolútne nevyspatý a vyčerpaný sedím v letiskovej hale a snažím sa zaspať, aj keď v tom extrémne vyklimatizovanom priestore to nejde. Check-in otvorili približne hodinu pred odletom. Pred odovzdaním batožiny si každý musí v kiosku vytlačiť letenku. Štvorčlennú rodinu pred nami pani za prepážkou vybavovala pol hodinu, takže moja trpezlivosť hneď v skorých ranných hodinách prešla prvou skúškou. Nakoniec sa rýchlo vybavíme, prejdeme bezpečnostnou prehliadkou a 5:20 odlietame.
Las Vegas
Prílet do mesta v strede púšte o 9:40 nám úplne vyhovuje, vyzdvihneme batožinu a vychádzame z letiska, odkiaľ ide shuttle bus, ktorý vedie k požičovniam áut. Zastaví pri budove, kde sú najväčšie požičovne, ako Enterprise, Budget, Alamo alebo Hertz. Do nášho Foxu odtiaľ vedie ďalší autobus, dokopy cesta trvá asi 20 minút. Za túto prepravu neplatíte na mieste nič, ale požičovňa vám zaúčtuje za túto službu denný poplatok, našom prípade 1,50 denne. Prídeme do pobočky, vystojíme si radu, v ruke vodičák (stačí slovenský), kreditku (s debetnou bývajú často v požičovniach problémy) a mobil, v ktorom mám uloženú rezerváciu. Vnútorne pripravený na celkovú sumu okolo 450 dolárov som si musel zdvíhať sánku zo zeme, keď mi pánko za prepážkou oznámil, že musíme zaplatiť aj niečo, ako havarijne poistenie vo výške 25 dolárov na deň a ešte nám strhnú 150 dolárový depozit. Celková suma 898 dolárov, ďakujem pekne 🙂 Nakoľko sme ale nemali na výber, tak sme o chvíľu už čakali, než nám umyjú našu sedem miestnu Toyotu, a odchádzame k Terminálu 3 vyzdvihnúť Tomáša a Katku. Zastavím pred terminálom a zisťujem, že pred odletami. Stojím a čakám, keď tu príde policajt k oknu a pýta sa, či je všetko v poriadku. Nakoľko tam bol zákaz státia, začal som sa hneď vyhovárať, že iba čakáme kamarátov, ktorí práve prileteli. Pánko ma okamžite upokojil, nech nestresujem, že máme čas a dokonca sa ma neskôr spýtal, či sme sa už našli a podobne. Nakoniec všetko dobre dopadlo a okolo jednej poobede prichádzame do Flamingo Hotel and Casino. Hotel v strede mesta, fakt veľký, živý a celkovo príjemne vyzerajúci. Skúsili sme sa ubytovať, avšak na recepcii nám povedali, že check-in je až od štvrtej, alebo môžme zaplatiť poplatok 30 dolárov za skorší check-in. To sme samozrejme odmietli a radšej sme hneď 35 dolárov minuli za spoločný obed v Panda Expres hneď vedľa hotelu. V tejto rodinnej ponuke dostanete 2 krabičky príloh a 3 krabičky topingov, čo sú vlastne rôzne druhy mäsa, alebo zeleniny. Ja som bol dosť mŕtvy, takže mi padol vhod aj Starbucks hneď pod hotelom. Káva stála takmer dvojnásobok toho, čo v Myrtle Beach (4,50 double espresso macchiato), ale čo už, keď to človek potrebuje 🙂 Zvyšok času sme využili na prechádzku mestom, resp. po Stripe. Za návštevu určite stojí Hotel Venetian, ktorý už podľa názvu má pripomínať Benátky. Nájdete v ňom nádhernú obchodnú pasáž s umelou podvečernou oblohou, kanálom, na ktorom sa plavia gondoly a rôzne reštaurácie a obchodíky.
Za Venetianom toho už príliš mnoho nie je, takže sa vyberáme opačnou stranou smerom späť. Celkovo zaujímavé veci sú od Flaminga smerom na juh. Nenechajte si ujsť Caesars Palace, ktorý je naozaj veľkolepý a obrovský. Hneď vedľa je Hotel Bellagio, ktorý je známy najmä svojimi fontánami, ktoré hrajú presne každú pol hodinu cca 6 minút. Je to fakt úchvatné a to najmä v noci. Smerom na juh sme prešli až po Luxor, ktorý pozná určite každý podľa sfingy a tvaru pyramídy. Cestou je mnoho miest, ktoré nedajú vášmu fotoaparátu vydýchnuť. Na mňa zapôsobil Hotel Paris s vlastnou Eiffelovkou aj Viťazným oblúkom.
Celkovo je Las Vegas pre mňa úžasným zážitkom a vedomie, že také megalomanské mesto je postavené v strede ničoho v púšti, ešte pridáva na pozitívnom dojme. Určite každý, kto sa na západné pobrežie dostane, musí vidieť aj Vegas a úžiť si ho aspoň na dva dni. Samozrejme, ak chcete vidieť aj nejakú show a zahrať si v kasínach, tak radšej viac dní 🙂
Grand Canyon
V utorok ráno bol našou destináciou Grand Canyon. Na tento národný park som sa veľmi tešil, nakoľko som niekde čítal, že môžete vidieť aj tisíc fotiek, ale naživo stratíte reč. To sa aj stalo, ale pekne po poriadku. Na cestu z Vegas si vyhraďte aspoň štyri hodiny, nakoľko je to približne 280 míľ. Cestou si pozriete priehradu Hoover Dam, zaberie vám to asi hodinku, ale je to kolosálna stavba. Vstupné do národného parku je 30 dolárov na auto, zaparkovať by ste nemali mať problém niekde pri Visitors Centre. Odtiaľ už chodia tri trasy autobusov, z ktorých nech si vyberiete ktorúkoľvek, nebudete ľutovať. My sme si vybrali najskôr oranžovú, potom modrú. Celkovo sme prešli po okraji kaňonu viac, ako 4 kilometre a neustále sme obdivovali tú krásu. Čo by som odporučil, je určite nevracať sa z Grand Canyonu do Vegas, ako my. Požičajte si stan (alebo kúpte vo Walmarte a potom vráťte 🙂 ) a zostaňte kempovať priamo v parku. Nebudete musieť počítať cestu naspäť a pri troche šťastia uvidíte východ slnka, čo musí byť fakt nezabudnuteľný pohľad. Zároveň, ak idete rovnako,. ako my z Vegas, privstaňte si, pretože, ako som spomenul, cesta je dlhá a verte mi, že chcete byť v Grand Canyone čo najdlhšie. Čo sa týka prírody, ktorú som za tento týždeň videl, toto je určite to, čo v USA musíte vidieť.
San Francisco
V stredu dopoludnia sme si v Las Vegas urobili posledné fotky pri známom Las Vegas Sign, dali sme si raňajky, nakúpili magnetky a vyrazili na veľmi dlhú cestu do San Francisca. Približne 500 míľ znamenalo celodenný plán, ktorý sme však zvládli bez problémov a večer sme už parkovali v Hoteli Focus SFO pri letisku. Izba pre štyroch, v ktorej sme spali piati je výborná vec, ktorá ušetrí kopu peňazí. Ako som zistil, je to bežná realita študentov.
Čo sa samotného mesta týka, zostal som skutočne očarený. Úžasná atmosféra, ktorá si pýta fotky na každom rohu. Výškové budovy sústredené v jednej štvrti, takže žiadna betónová džungľa. Každý si pri názve mesta hneď predstaví Golden Gate Bridge. To bola naša prvá zastávka v meste. Parkovali sme kúsok nad mostom za 1,20 na hodinu, čo bola bezkonkurenčná cena. Okolie mostu je primerané tomu, že je to symbol mesta. Rôzne chodníky, cyklocesty, ale aj lavičky a vyhliadky spolu naozaj hrajú tak, že som mal chvíľami chuť si tam iba sadnúť a užívať si výhľad. Ale nakoľko celkom fúkalo, rýchlo ma chuť prešla 🙂 Určite sa choďte prejsť aj na most, je odtiaľ skvelý pohľad na mesto.
Čo sa týka symbolov mesta, tých ma San Francisco viacero. Ďalším je rozhodne Lombard Street, najkľukatejšia ulica na svete. Škoda, že sme ju nestihli prejsť aj autom, nakoľko sme parkovali v čínskej štvrti. Celkovo za parkovanie v meste sme minuli viac ako 50 dolárov za dva dni, s tým treba počítať, mesto je samo o sebe drahé. Samotnú čínsku štvrť si jednoducho musíte pozrieť. Cez deň to tam žije, môžete si tam nakúpiť čerstvú zeleninu, čaje, mäso, ale aj suveníry a samozrejme sa aj dobre najesť. (link na fotku)
Na štvrtkové poobedie sme mali kúpené aj lístky do Alcatrazu. Stoja 30 dolárov, ale mňa najznámejšie väzenie naozaj bavilo. Ak tam pôjdete, vydajte sa na audio tour, ktorá zaujímavo opisuje vznik väzenia, jeho zásadné momenty, najznámejších väzňov a súčasne vás po celý čas sprevádza všetkými miestami, ktoré musí väzenie mať. Ak ste videli film Vykúpenie z väznice Shawshank, veľmi rýchlo pochopíte, čím sa King inšpiroval pri písaní románu. Na ostrov aj z ostrova vás preplaví loď. Ako som spomínal aj v niektorom z predchádzajúcich dielov, lístky si kúpte v dostatočnom predstihu a jednoduchšie sa vám ujdú, ak si vyberiete termín počas pracovných dní.
V piatok ráno sme ešte navštívili Japonské čajové záhrady v Golden Gate Parku. V pondelok, stredu a piatok sú do desiatej rána zdarma, takže určite sa zariaďte tak, aby ste deň začali práve tam. Je to fakt pekné, ale inak to stojí 8 dolárov a tie by ste určite ľutovali, nakoľko rozlohou je to veľmi malé miesto. Nezabudnite sa vyviezť aj na vyhliadku Twin Peaks, ktorá ponúka naozaj kvalitnú scenériu. My sme, bohužiaľ, nevychytali príliš dobré počasie, takže sme sa dlho nezdržali a nepokochali, pretože fúkal studený vietor a takmer sme zmrzli. Nakoniec nezabudnite ani na Alamo Square. Park na kopci s krásnym výhľadom na mesto a sedem známych farebných domov 🙂
San Francisco, ako som už povedal, je úžasné mesto a ponúka mnoho možností. Pre mňa osobne boli dva dni určite málo, nakoľko by som sa tam pokojne vedel nečinne prechádzať aj viac, ako týždeň. Čo ma ale na meste sklamalo bolo Cable Car, teda známa električka. Lístok na ňu stojí 7 dolárov na jeden smer jej trasy, ale to mi aj stačilo. Ľudia natlačení, ako sardinky, keď sme aj chytili na začiatku dobre miesto na lavičkách v prednej časti, postupne pribúdali ľudia, ktorí stáli na kraji a teda sme si neužili ani výhľad. Navyše je to hlasné a dlho to trvá. Verím tomu, že ak si túto jazdu nevyskúšate, o nič neprídete. Okrem toho musím povedať, že mesto nezvláda problém bezdomovcov, nakoľko ich je všade veľa a slabšie povahy môžu mať z nich strach, ktorý naruší ich celkový dojem.
V San Franciscu sa mi zároveň stala zaujímavá vec, keď sa mi na Facebooku ozval jeden Sereďan, že sú dva páry na tripe po západnom pobreží. Bohužiaľ stretnúť sme sa nestihli, nakoľko to, čo sme mali na pláne my, oni absolvovali už deň vopred a tak boli popredu 🙂 Týmto pozdravujem Ľuba Tomašeka a spol., pretože som mu sľúbil, že ich spomeniem v blogu, a ďakujem Ľubovi za užitočné rady o veciach, ktoré on mal za sebou a nás ešte len čakali.
Yosemite National Park + Sequoia National Park
Zo San Francisca sme v piatok večer cestovali do mesta Fresno. Cestou sme stihli aj rýchle nákupy v San Francisco Premium Outlet v meste Livermore. Nakoľko bol Labor day víkend, všade boli také zľavy, že som bol smutný z toho, že máme iba hodinu času. Labor Day je podľa Wikipédie niečo, ako náš sviatok práce, oslavuje sa každý prvý septembrový pondelok, teda zhodou okolností dnes 🙂 Sprevádzaný je všemožnými výpredajmi, plnými reštauráciami a podobne.
Z mesta Fresno, v ktorom sme strávili dve noci v University Square Hotel, sme mali naplánované výlety do Yosemitského národného parku a Sequoiového národného parku. Cesta do oboch z Fresna je dlhá do 100 míľ a trvá asi 3 hodiny. Vstupné do Yosemite je 30 dolárov na auto a do Sequoia 20 dolárov. V sobotu sme teda prišli do Yosemitu a mal som naozaj veľké očakávania na základe fotiek z internetu. Bohužiaľ, prišlo sklamanie. To, čo mal Grand Canyon zvládnuté výborne, to Yosemitu uberá v mojich očiach body. Kopa autobusov a vybetónované chodníky dosť zasahujú do prírody. Ak by ste sa rozhodli v parku kempovať pár dní a vyskúšať rôzne turistické chodníky, určite by to stálo za to a dostali by ste prírodu, akú by ste očakávali. Ak však pôjdete na jeden deň, pozri si úžasný výhľad z Glacier Point , urobte si fotku na Tunnel View (nič iné sa tam ani nedá) a to vám zaberie dostatok času. Zaujímavé turistické trasy sú časovo náročné, preto by som určite druhý krát radšej v parku strávil viac dní.
Podobné pocity vo mne vyvolal aj Sequoia National Park. Od začiatku park vyzerá, ako normálny les, ktorých máme na Slovensku mnoho. Keď sme sa konečne po troch hodinách z Fresna dostali do parku, hľadal som sequoie všade naokolo, ale márne. Keď sme zišli dolu kopcom asi pol míle, našli sme hlavnú atrakciu parku, strom General Sherman, ktorý je najväčším stromom na svete, čo sa objemu dreva týka. Vystáli sme si radu na fotku, a prešli sme nižšie k zastávke autobusu. Ten nás odviezol k Giant Forest Musem, kde si môžete prečítať zaujímavosti nielen o sequoiách, ale aj lese, ako takom. Určite si nájdite čas aj na to, aby ste nasadli na druhú linku autobusu a odviezli sa na zastávku Moro Rock. Odtiaľ si vybehnite 350 schodov a dostane sa vám naozaj krásneho pohľadu z výšku 2050 metrov nad morom.
Pôvodne tri a pol hodinovú cestu z parku do Los Angeles sme nechcene natiahli na 6 hodín, ale našťastie už sme v posteli, s Tomášom a Katkou sme sa po týždni rozdelili, a od rána nás čaká ďalšia časť nášho dobrodružstva. Konkrétne strávime tri dni v meste anjelov, pozrieme si Chodník slávy, Hollywood Sign, Universal Studios a samozrejme aj nejaké tie pláže a centrum mesta. V stredu podvečer sa vraciame na jednu noc do Flaminga v Las Vegas, kde vo štvrtok ráno vraciame auto a letíme do Washingtonu na ďalšie dve noci, predtým, ako to celé zakončíme v New Yorku.
Ak ste teda zvedaví na druhú časť tripu po západnom pobreží, sledujte Tonychef fanpage na Facebooku. Ak chcete aj vidieť fotky, ktorých je už takmer 500, pozrite si môj album, alebo priebežne kontrolujte môj Instagram.
Budem nesmierne rád, ak budete tento článok zdieľať a pomôžete mi tak podeliť sa o moje zážitky a skúsenosti s čo najväčším počtom ľudí 🙂
Teším sa na vás o týždeň a držte nám aj naďalej palce 🙂 Ak máte akékoľvek otázky, rád vám na všetky odpoviem, v komentároch tu alebo na Facebooku, prípadne v správach a mailoch 🙂
Predchádzajúce diely:
Komentáre sú uzavreté.