KONEČNE ! Presne to som si povedal v piatok večer, keď som si konečne zaobstaral letenku. Po dlhých a ešte dlhších dňoch čakania, sa ľady definitívne pohli. Týmto sa oficiálne môže začať aj počítanie nákladov na septembrový trip. K tomu sa dostaneme nižšie, ako aj k tomu, že ani tak banálna vec, ako booknutie leteniek nemôže byť v mojom prípade bez komplikácií.
Týždeň začal tak, ako som písal naposledy, a teda solídnou party. Klasická 1,75 litrová dávka rumu pre troch by bola zrejme primeraná, avšak kto už niekedy skúsil alkohol vie, že všetky morálne a logické zábrany idú bokom. Preto sme si dali ešte každý jedno Four Loko a to už teda zohralo svoju úlohu. Svoje by o tom vedel povedať najmä môj iPhone, nakoľko ma chtiac nechtiac čaká výmena displeja 🙂 Okrem toho som si nové kraťase pokrstil červeným strikom. To znamená, že som aj zistil, koľko stojí – 5 dolárov. Dosť za to, že som ho skoro celý vylial. Na moje počudovanie tenisky zostali nepoškrvnené. To bola aspoň mierna náplasť na pochopiteľne nepríjemné utorkové ráno a celý zvyšok dňa. Ale spomínaný guláš sa prekvapivo podaril, len škoda, že som mal len jednu misku z veľkého hrnca 🙂
Na tom, keď máte opicu nie sú len tie fyzické stavy, ako bolesť hlavy a žalúdok naopak. U mňa sú to rôzne melancholické až depresívne nálady, hovorovo povedané, bývam citlivý ako predkožka 🙂 A teraz sa to zasa potvrdilo, nakoľko ma akosi zachvátil hrozný pocit samoty a chuti vrátiť sa domov, kde sú ľudia (aj keď iba pár), s ktorými sme na rovnakej vlne a nezaujímajú sa iba o seba. Jednoducho mať ten vytúžený pokoj, keď človek nemusí nič riešiť, nikam vstávať, no veď to každý určite pozná 🙂 Myslel som, že toto prejde, ako vždy, do ďalšieho rána. Ale ono ma to držalo aj v stredu v práci a to bolo fakt nepríjemné, pretože v takej nálade má človek chuť hodiť o stenu, o zem, alebo niekomu o hlavu čokoľvek, čo sa mu dostane pod ruku. A to som v stredu aj vo štvrtok robil od rána do večera, takže to tomu iba pridávalo 🙂 Našťastie už mám nastavený priebeh dňa v práci. Ráno prídem zväčša s 5-10 minútovým meškaním, precvičím si zásobu vulgarizmov, keď vidím, čo všetko musím najneskôr do otvorenia za 2 a pol hodiny spraviť, potom sa pripravujem, dám si vodu, kávu, pretože bez tej som úplne mimo a pustím sa do toho. Do dvanástej ujde čas, ako cigáň z roboty a potom počítam minútky do tretej, kým ma príde vystriedať kolega a zároveň sused, Peťo. Potom už je lepšie, keďže si pokecáme, keď som schopný, potiahnem ešte pol hodinku, nech si privyrobím nejaké doláre k výplate, aj keď počas tej polhodinky väčšinou iba jem, ale tak čas beží a čas sú peniaze 😀 Keď celý tento proces absolvujem, už je dobre a môžem sa v pohode zvaliť do postele, kde si vždy dám šlofíka a prokrastinujem do noci, kým príde z roboty niekto, s kým môžem posedieť, podebatiť, prípadne vypiť kávu. Vždy naivne verím, že sa vyspím do ďalšieho dňa, ale márne, takže ráno začínam rozbitý so zlou náladou rovnaký priebeh dňa 🙂
Letenky, alebo „ide sa na západ“
Áno, po dvoch mesiacoch sa začína reálne rysovať a plánovať septembrové cestovanie. Ako viete, predstavu už mám dlhšie a teraz sa jej môžem venovať naplno. Dokonca sa nado mnou aj zľutovala nejaká vyššia moc a nebudem cestovať sám. Po dlhých úvahách, počítaní dostupných financií a mojich nenápadných výčitkách svedomia 😀 sa dvaja susedia, Anka a Maťo, rozhodli cestovať so mnou. Po západe túžili, avšak človek musí myslieť aj ekonomicky. Ale nakoniec sa uvoľnili a dohodli sme sa. V piatok sme teda bookli letenky a 31. augusta letíme z Myrtle Beach do Las Vegas s prestupom v Charlotte. Následne 10. septembra letíme z Las Vegas do Washingtonu prekvapivo bez prestupu. Cena za tieto dve letenky, vrátane príručnej batožiny 303,70 dolárov s US Airways. K tomu ešte treba prirátať 25 dolárov na jeden let za veľkú batožinu, čo je ale výhodná suma za ten komfort, že človek nemusí riešiť, čo urobí s veľkými kuframi.
Samozrejme, ako som spomenul, nevyhli sa mi komplikácie, nakoľko som sa pokúsil letenku zaplatiť americkou debetnou kartou, aj keď spoločnosť brala iba kreditky. Nešlo to, ale napriek tomu mi prebehla transakcia na účte, čo ma znervóznilo. Následne mi prišiel mail z Bank of America, že zaznamenali nezvyčajné transakcie na mojom účte a mám nahlásiť, ktorú poslednú platbu som zrealizoval vedome. Samozrejme, keďže letenku sa mi kúpiť nepodarilo, označil som poslednú z pumpy, ktorú som spomínal minule. To som ale nevedel, že keď to takto ohlásim, zablokujú mi kartu. To som zistil až včera vo Food Lione, keď mi terminál kartu odmietol. V peňaženke jeden dolár, takže som bol donútený použiť otcovu kreditku (dobre, že som si ju od neho deň pred odletom do USA požičal). Chcel som ale vedieť, čo mám teraz spraviť a tak som dnes podstúpil skúšku ohňom a volal do banky, kde mi oznámili, že kartu naozaj zablokovali, ale poslali mi novú, ktorá mi príde za 5-7 pracovných dní. No, lepšie, ako drôtom do oka, aj keď si budem musieť požičať na zaplatenie paušálu v stredu a nájmu v nedeľu. Okrem toho, letenku zaplatila Anka PayPalom, takže som dlžný aj jej. Našťastie, cez víkend bude výplata, takže KONEČNE (tieto dni majú viacero „konečne“) prekročím hranicu tisíc dolárov na účte.
Môžem teda oficiálne povedať, že nás čaká cestovateľský zážitok (doterajšieho) života 🙂 Dve tisíc míl za volantom, ale miesta, ako Vegas, Grand Canyon, Hoover Dam, Yosemite National Park, Googleplex, Stanford University, San Francisco, Sequoia National Park, Los Angeles budú stáť rozhodne za to. Ak máte ešte nejaké tipy na tejto trase, budem veľmi rád, ak mi ich napíšete v komentoch, alebo na Facebooku.
Týmto sa teda už po deviaty krát môžme na týždeň rozlúčiť, prajem vám klasicky úspešný a príjemný letný týždeň a verím, že tento diel opäť uvidím zdieľaný, lajkovaný a komentovaný. Takže, aby sa nezabudlo, fanpage Tonychef, Instagram a sledujte priebežne Malý Svet, kde som sa síce odmlčal, ale určite sa tam môj obsah ešte objaví, a okrem iného sa tam dozviete veľa rôznych cestovateľských tipov a zážitkov.
Predchádzajúce diely:
Komentáre sú uzavreté.