Týždeň sa pomaly s týždňom stretáva a zatiaľ čo väčšina mojich známych čaká na ranný vlak z otvorenie leta v Senci, ja začínam pred spaním písať, aby som zasa nemeškal 🙂 V pondelok som článok zakončil tým, že pokračujeme v hľadaní práce. Tá sa našla, ako na zavolanie, hneď v ten deň. Preto vám dnes priblížim, ako môj „first job“ vyzerá, ako a kde sa žiada o Social Security Number, ale aj aký zázračný nápoj sme vyskúšali počas party v stredu.
„Hi, we are J1 students and we are looking for job“
Približne takýmito slovami začali všetky naše návštevy v rôznych obchodoch s plážovým oblečením a suvenírmi, alebo vo všetkých hoteloch pri pláži. To, čo nasledovalo, má prakticky iba dva scenáre:
1. No we are full / we are not hiring ( niečo ako neotravuj, takých, ako ty tu mám každý deň nespočetne veľa)
2. You can fill an application and we will call you ( klasika, ktorú poznáme u nás vo forme zasielania životopisov, v konečnom dôsledku máte chvíľu dobrý pocit a v kútiku duše dúfate, že personalista sa v dlhej chvíli na vašu žiadosť pozrie a ozve sa)
Druhý scenár mal ešte obdobu v podobe napísania mena a čísla na akýkoľvek kúsok papiera (preto je super si kúpiť americkú sim kartu – 30 dolárov na mesiac obsahuje neobmedzené dáta a sms plus 100 minút volaní – kúpite vo Walmarte), čo pôsobilo ako spôsob, ako nám nevziať nádeje. Nakoniec ale paradoxne práve toto bol spôsob, ktorý nám priniesol prácu. O tej však o pár riadkov nižšie.
Social Security Number
Každý, kto chce pracovať v USA musí mať toto číslo. Dokonca možno povedať, že v posledných desaťročiach je SSN niečo ako naše rodné číslo. Neviem, ako pri iných druhoch víz, ale pri J1 stačí, ak svojmu potenciálnemu zamestnávateľovi poviete, že už ste si o číslo zažiadali ( vydanie trvá približne dva týždne ). Na požiadanie potrebujete nasledovné dokumenty:
- pas s platnými vízami
- formulár DS-2019 – Tento formulár nájdete vo svojom pase po pohovore na ambasáde. Na imigračnom oddelení vám ho síce vytrhnú, ale nechajte si ho radšej vždy založený v pase
- I-94 – Tlačivo, ktoré si vyplníte online po svojom prílete do USA a vytlačíte ( my sme ho nemali vytlačené a nikto ho od nás nepýtal, ale nespoliehajte sa na to 🙂 )
Aby ste si mohli požiadať o číslo, musíte sa ešte najneskôr 10 dní po svojom prílete registrovať do systému SEVIS. Na túto registráciu potrebujete už mať americkú adresu. Práve tú vám následne váš sponzor ( v našom prípade InterExchange ) musí overiť ( 1-2 pracovné dni ) a potom sa môžete vydať na úrad ( Social Security Administration ). Ten bohužiaľ priamo v Myrtle Beach nie je a tak sme museli absolvovať cestu autobusom do cca 15 míľ vzdialeného mesta Conway (trvanie cca 55 minút).
Autobusy sú tu sami o sebe dobrodružstvom, počas ktorého som si pripadal ako Eminem ( if you know what I mean 🙂 ). Autobusovú dopravu tu má na starosti spoločnosť Coast RTA cesta stojí 1,50 ( pre študentov 1,25 ). Do Comway ide autobus číslo 7 každé dve hodiny. Odporúčam vyraziť z prvej zastávky Myrtle Beach Transfer Center, pretože to je, ako jedna z mála, zastávka riadne rozoznateľná. Inak sa tu stojí kdekoľvek pri ceste, žiadne značky, tabuľky, nič. Zlatá naša MHD 🙂
Bermuda Sands Hotel
Ako som načrtol, kvôli práci nás kontaktovali v pondelok a dvaja sme si našli miesto práve v hoteli Bermuda Sands, ktorý stojí na Ocean Boulevard (najhlavnejšia ulica v Myrtle). Avšak do konceptu plážových hotelov skutočne nezapadá, nakoľko je to svinstvo, ktoré by u nás nemohlo byť otvorené ani na víkend. Smrad, pleseň, všade cigaretové ohorky, špinavé koberce a podobne. Ale my sme nemali na výber a museli sme vziať, čo bolo prvé v ponuke. Pozície nasledovné: vývoz smetí a miesto v práčovni. Jeden z nás (našťastie nie ja) vyváža smeti 5 dní do týždňa a druhý ho zvyšné dva dni zastupuje a zvyšok týždňa robí v práčovni. Nakoľko SSN sme vybavili v stredu, od štvrtku sme mohli hneď začať pracovať. Robovi hneď vyšlo voľno, takže mňa čakali smeti. Čo je už samo o sebe úplne zlé, ale my sme tomu ešte pridali a v stredu oslávili že sa láme týždeň.
A nakoľko v sobotu sme vyskúšali rum, prišiel čas na zmenu. Four Loko, nápoj ktorý sa dá zohnať v každom obchode. 075l plechovka, 12% alkoholu. Ekvivalent jednej fľaše vína, cena 2,91. Je to fakt super studené, brutálne sladké a presne taká je z toho aj opica. Teda ak vypijete jedno, je to v pohode, ale my sme každý stiahli štyri a to už bol problém. Nebudem tu opisovať záchvaty môjho žalúdku, ktoré nastali okolo 3 v noci, keď sme sa vybrali spať. Budík zvonil 6:30, čo znamená, že som sa zobudil 7:40 s tým, že robím od 8. Umyť zuby, nič nezjesť a ísť. Teplota 33 stupňov a zápach hotelového odpadu mi naozaj nepomohli a tak som strávil celý štvrtok bez jedla a paralyzovaný s ľadovým uterákom na hlave.
Piatok v práci už bol lepší, nosil som špinavé posteľné prádlo z hotela do práčovne a naspäť čisté. Pomerne flákačka, nikto ma nezháňal, keď sa mi nechcelo robiť dal som si pohár vody s ľadom a prechádzal som sa po hoteli tváriac sa, že hľadám, čo upratať. Sobota zasa smeti ale bez opice a s istým gryfom, ako chytiť vrece odpadkov bez toho, aby ste sa kompletne zajebabrali, to už išlo lepšie. Ale aby som napísal aj to, čo určite každého zaujíma, tak plat je 7,50 na hodinu, čo je tu bežné asi takmer všade. Problémom je, že mám iba 31 hodín týždenne, takže som stále odkázaný na „second job“, ktorý idem aj dnes hľadať. Pre istotu už ale radšej v obchodoch, alebo reštauráciach, pretože robiť celý deň na slnku v dlhých nohaviciach (ktoré sme si ešte museli sami kúpiť) je fakt dosť.
Toľko asi k uplynulému týždňu, určite som niečo nespomenul, ale ak vás čokoľvek zaujíma, komentujte, píšte správy a ja vám budem poctivo odpovedať 🙂 Ešte samozrejme nesmiem zabudnúť poďakovať za úžasné ohlasy na prvý diel, ktoré ma naozaj milo prekvapili a dúfam, že dnešná časť seriálu sa vám bude páčiť minimálne rovnako a minimálne rovnako (samozrejme dúfam, že viac) ma podporíte svoji zdieľaním 🙂 Takže sledujte Tonychef, Malý svet a o nových dieloch sa dozviete, ako prví.
Držte palce, nech sa stále všetko vyvíja k lepšiemu 🙂 Dovidenia v nedeľu 21. júna 🙂
Komentáre sú uzavreté.