Nedeľa, krásny deň 🙂 Bohužiaľ mám zasa „day-off“ a to akosi automaticky znamená, že sme zase vypili toľko rumu, že aj Separ mi závidí 🙂 Starší brat kapitána Morgana, Admiral Nelson, 1,75 litra za 19,43 vrátane dane, k tomu dva krát Four Loko a o zábavu je postarané. Kúpať sa v oceáne o piatej ráno rozhodne nie je rozumný nápad, ale bohužiaľ nám to nemal kto vysvetliť 🙂 Tak, či tak, prežili sme a mohli sme stráviť celý príjemný deň plný ničnerobenia. Jediné, čo ma mrzí je, že som ráno prespal spoločné raňajky, ktoré pre všetkých hostí Oasis Motelu pripravuje majiteľ počas víkendov. Je to jedinečná príležitosť dopriať si tu chutné pečivo, ešte aj zadarmo 🙂 Tak možno o týždeň 🙂
Uplynulý týždeň sa niesol konečne v ustálenom duchu. Päť dní v práci, dva dni voľno. Aj práca sa mierne zlepšila nakoľko už poznám aj niečo iné, ako nechutné vynášanie smetí po hotelových hosťoch. V utorok a stredu o tretej popoludní do deviatej večera som mal svoje dve zmeny v práčovni. Ak si predstavujete americkú filmovú práčovňu ako miestnosť v s veľkými práčkami a sušičkami, kde vzduch ochladzujú iba obrovské hrdzavé ventilátory, a kde pracuje tucet černošiek, tak presne v takej som robil.
Pod vedením jednej z nich, približne tridsiatničky, ktorá sa vo voľnom čase oblieka, ako hip-hoperka (šiltovka, široké nohavice, tielko a Air Force 1 na nohách), som mal 6 hodín skladať uteráky. Skvelá práca. Prestávka, kedy si zmyslím, nikde žiadna kamera, nikto vás nenaháňa a po štyroch hodinách nemáte čo robiť, tak len sedíte a scrollujete Facebook, kde sa aj tak nič nedeje, pretože o tej dobe všetci slovenskí známi dávno spia. Jedinou nepríjemnou časťou je to, že nočná zmena (v skutočnosti je to poobedná, ale tu sú iba denné a nočné) v práčovni má za úlohu v prípade potreby zastúpiť houskeeperov. To znamená, že ak sú hostia s niečim nespokojní, majú špinavo v izbe, alebo chcú vymeniť uteráky a podobne, zavolajú na recepciu a odtiaľ vás vysielačkou ohlásia (u mňa to nefunguje, nakoľko mám stále sluchátka v ušiach a nepočujem, takže za mnou musia aj tak niekoho poslať 🙂 ). Takže som vyskúšal aj pozíciu houskeepera. Pred príchodom do USA som si myslel, že to je to, čo by som tu chcel robiť. Omyl. Američania sú neskutočné prasce, čo som zistil už pri smetiach a na izbách sa mi to potvrdilo. Po podlahe mokré uteráky, vysačky z oblečenia, konfety (asi bola party). Poďme ale k tomu, čo ďalšie sa počas týždňa odohralo.
Výplata
Áno, dočkal som sa svojho prvého šeku. Horibilných 137 dolárov v čistom za 19 odpracovaných hodín. Suma smiešna, ale prežiť sa za ňu dá. Problém je iný, neviem, kde sa dá takýto šek preplatiť. V banke, aj napriek tomu, že bol v nej vystavený pýtajú poplatok osem dolárov, vo Walmarte to stojí tri, avšak iba pre Američanov a cudzincom nevymieňajú. Takže zajtra nás čaká ďalšia povinnosť založiť si účet v banke. V tom prípade máte preplácanie šekov zdarma, aj keď je šek z inej banky. Spomedzi bánk nám najlepšie vychádza Bank of America, ktorá ponúka účet bez poplatkov, ktorý je možné zrušiť aj mailom. Počiatočný vklad je minimálne 25 dolárov.
Hľadanie práce
Ja viem, o hľadaní práce som už písal minule, ale ono to bude zrejme ešte dlho činnosť, ktorej sa budem venovať, nakoľko s hľadaním stále neprestávam, či už ide o second job alebo aj iný first job. Vo štvrtok sme sa s Robom vydali preskúmať aj inú lokalitu v meste. Na viaceré odporúčania sme si vybrali Broadway at the beach, kde je množstvo obchodov, reštaurácií, múzeí, kino alebo zábavný park. V niektorých obchodoch sme zasa vyplnili applications, inde dostali číslo na niekoho. Čo sme si ale uvedomili je, že oveľa jednoduchšie pri hľadaní práce to majú dievčatá. Najmä v reštauráciach, sme ako chalani nemali šancu. Každý chce za čašníčku peknú babu, to je logické. Dokonca nám v jednom obchode manažérka otvorene povedala, že berú iba dievčatá.
Samozrejme, neboli by sme to my, aby sa niečo neposralo. Prechádzame sa pomedzi obchody a atrakcie a vidíme strašné mračná, ktoré sa naozaj rýchlo približovali. Bežne je tu neznesiteľné teplo, okolo 35 stupňov, ale práve keď sme viac ako dve míle od domu, musí prísť najväčšia búrka. Takže hľadanie práce neúmyselne predčasne ukončené a utekali sme na autobus. Snáď sa tam niekedy vrátim 🙂
Jedlo
Stravovanie je náš každodenný problém. Napriek tomu, že za nákupy potravín míňame stále kopu peňazí, nikdy nemáme čo jesť. Podľa mojich odhadov som už schudol minimálne tri kilá. Napriek tomu, pomaly získavame prehľad, kde sa tu dá mimo domu dobre najesť. Obľúbenou voľbou, kde sme už boli dva krát je čínska reštaurácia Ho Wah. Ponuka bufetových stolov, alebo all you can eat za 6 dolárov na osobu je niečo úžasné. Zrejme nie sme jediný, kto sa rád veľa a lacno naje, nakoľko reštaurácia je stále takmer plná.
Ďalším podnikom, ktorý sme skúsili na našich prechádzkach za prácou ( denný priemer za posledný týždeň je podľa aplikácie Zdravie 12 km denne ) je Cook out. Reštaurácia na štýl fast foodu, kde sa ale normálne varí. Za 6 dolárov si vyberiete hlavný burger, dve prílohy a nápoj. My sme si dali double burger so syrom, k tomu hranolky a kuracie nugetky a veľký nápoj, ktorý si môžete stále dopĺnať. Jedlo dostane zabalené v polystyrénovom obedári. Burger, nie príliš veľký, napriek klasickej umelej žemli, akú poznáme z fast foodov aj my, mal výborné šťavnaté mäso, čo ma naozaj milo prekvapilo a fakt som si pochutil. Nugetky dostanete tri, ale nie je im čo vytknúť, proste klasika z polotovaru, ako kdekoľvek inde. V skratke, za šesť dolárov veľmi príjemný obed.
Ultimate California Pizza je reštaurácia, kde veľká pizza stojí okolo 18-20 dolárov. Podnik bol plný tak, že sme po príchode čakali pri vchode asi s ďalšími desiatimi ľuďmi kým sa uvolní stôl. Cena za pizzu, ktorá by stačila trom normálnym ľuďom ( čo my rozhodne nie sme 🙂 ), je priemerná všade na okolí. My sme našťastie, ako zamestnanci mesiaca, v hoteli dostali poukážku, takže sme ju mali zadarmo. Ale musím povedať, že bola naozaj úžasná. Chrumkavé cesto, olivový olej namiesto pomodora a napriek tomu šťavnatá a sýta pre dvoch žrútov. Určite sa tam raz vrátime, keď zarobíme nejaké normálne peniaze.
Na záver, čo sa jedla týka, tak dnes sme si opäť vychutnali akciu v Burger Kingu a to 10 kusov kuracích nugetiek s omáčkou za 1,65. To sa jednoducho nedá odmietnuť 😀
Zasa viac ako tisíc slov napísaných. Pre vás málo, pre mňa vyše dvoch hodín písania 🙂 Ale teda, aby som aspoň trošku naplnil požiadavky o dlhšie články tak vám napíšem, ako sme videli „zásah“ americkej polície. Sedíme si pred domom, garzónkou, alebo kde to bývame. Z motela oproti od bazénu vyšiel chalan a vedľa budovy si šiel uľaviť, alebo ako sa hovori, povoliť ventil. To ale na jeho smolu uvidel príslušník jazdiaci na golfovom vozíku. U nás pokuta 10 eur, tu privolanie druhého policajta hliadkujúceho na aute, putá na ruky. Prišiel druhý policajt, chlapca oprel o auto z predu, aby bol na kamere, prehľadal ho, pekne zavrel do auta a zobral na stanicu. Viac bohužiaľ neviem, ale som si istý, že keď ho nabudúce matka príroda ohlási, radšej to vybaví priamo v bazéne.
Toľko pre tento týždeň odo mňa. Je 1:59, našťastie mám voľno dva dní po sebe, takže sa vyspím. Vám prajem príjemný štart do nového týždňa, príjemné čítanie a ak vás môj príbeh zaujíma, budem veľmi potešený, ak ma podporíte zdieľaním a budete ma sledovať na mojej Facebook stránke Tonychef alebo prostredníctvom webu Malý svet.
Predchádzajúce diely:
Kamo bavi ma to čítať, ale už si dosť dlho nedal nič nové 🙁
Ahoj Brano, to sa asi mylis, pretoze stvrty diel vysiel v nedelu, ako mal 🙂 http://tonydubravec.com/2015/06/28/mlady-slovak-v-usa-4-diel-rutina/
Ahoj, paci sa mi tvoj napad pisat takyto „tyzdennik“ o ceste do USA, len som chcel povedat nieco k tomu housekeepingu. Pracujem v jednom hoteli v USA tiez, a poviem ti, ze nechat hodeny uterak na zemi je to najlepsie mi mohe hosť spraviť (teda este lepsie by bolo keby ho hodil do vani) lebo proste viem, ze ho mozem v klude zobrat a nechat mu tam druhy. A co sa ostatnych veci po zemi tyka, lepsie ako rozslapane chrumky a chipsy 🙂 len tolko som chcel
Parádne články naozaj 🙂 Díki moc 🙂