Opäť dvojdňové meškanie, ja viem 🙂 Ale tentokrát to skutočne nebolo spôsobené mojou lenivosťou, ani alkoholom 🙂 V nedeľu, keď ste si vy čítali môj posledný diel, ja som mal prvý z mojich plánovaných dvoch dní voľna a tak sme sa s Jarom ( v podsvetí známym ako Bilijardo, alebo tu Milijardo, nakoľko prvý začal zarábať veľké peniaze a keď sme si my s Robom potrebovali požičať, on nás už dotoval 😀 ) rozhodli, že je vhodný čas hľadať second job. Obišli sme nejaké reštaurácie, v jednej sme nechali číslo a vrátili sa do motelu na obed. Tak som sa chystal do varenia a v tom momente zazvonil Jarovi mobil. Telefonát z mexickej reštaurácie. Predtým volali aj mne, ale môj iPhone sa rozhodol, že jednoducho nezazvoní.
El Cerro Grande
Vybrali sme sa teda na miesto, kde nám manažér povedal, že berie umývača riadov na rannú zmenu. Nakoľko ja som potreboval viac peňazí (8/hod) a viac hodín týždenne (49-50), zobral som to. Nízky, ale široký mexičan ma zobral do kuchyne, aby mi ukázal, ako to tam chodí a čo vôbec práca „dishwashera“ obnáša. Nakoľko tam robil už jeden deň môj sused z motela Peťo, ktorému som to akosi náhodou dohodil ja, všetko mi ukázal a hneď som odrobil sedem hodín. 56 dolárov namiesto voľného dňa mi prišlo, ako fajn nápad. To som však nevedel, že hneď v pondelok, keď som mal mať stále voľno z motela, budem robiť od rána 8:30 do cca 22:30. Dámy a páni, poviem vám, veľký šok oproti zašivárni v motelovej pivnici. Stále som sa však utešoval, že viac hodín je viac peňazí a je to iba jeden deň v týždni. Opäť jeden z mojich omylov. V utorok som našťastie dostal voľno, avšak večer ma na dobrú noc potešila správa, že celý víkend robíme od rána do večera. Nakoľko som mal robiť pravidelne od rána do poobedia, naplánoval som si na víkend nákupy, keďže mali byť výpredaje pri príležitosti Dňa nezávislosti. A práve tento sviatok bol dôvodom toho, že oslavy štvrtého júla som si mohol maximálne predstavovať pri špinavých riadoch. Na najväčší americký sviatok bola reštaurácia nonstop dva dni plná cudzincov a teda taký frmol už nechcem nikdy zažiť. Peniaze sú síce fajn vec, ale odtiaľ potiaľ 😀 Dobre mi celý život hovorili: „Tonko, ty sa len dobre uč, pretože manuálna práca nie je pre teba“ 🙂
Jedlo zdarma
Ako som spomenul, v utorok bol po siedmych odpracovaných dňoch konečne voľný a tak sme s Robom konečne využili príležitosť využiť ponuku jedla zdarma. Každý utorok a stredu sa totiž v Seacoast Vineyard Church organizuje akési stretnutie študentov dočasne žijúcich v Myrtle Beach. Podľa názvu som si pôvodne myslel, že naozaj pôjdeme do nejakého kostola, kde nás postupne týždeň po týždni budú lanáriť do nejakej sekty, avšak zasa raz omyl, tentokrát pozitívny. Jedná sa totiž o bežnú budovu, kde sa pri vstupe zapíšete do zoznamu, dostanete menovku a máte možnosť sa zdarma najesť, spoznať nových ľudí a stráviť tak pomerne príjemný večer v spoločnosti ľudí, s ktorými ste viacmenej na jednej lodi. Takže hotdogy, ovocie, šaláty, cestoviny, zmrzlina, káva a priateľské prostredie znamenajú, že máme novú tradíciu na zvyšok leta. Samozrejme, ak budeme mať voľno 🙂
Party
Odkedy sme tu som si ešte nestihol vyskúšať žiadnu diskotéku ani nič podobné. Vo štvrtok som sa neskutočne tešil z práce, že si vypijem jedno Loko a pôjdem spať, nech v piatok v pohode prežijem v práci. Avšak po jednej plechovke, keď sa ľudia začali chystať do klubu, začal som im akosi závidieť. Takže trvalo asi 0,04 milisekundy, kým moja zodpovednosť definitívne prehrala boj s chuťou baviť sa. Party, kde dve Slovenky oslavujú narodeniny vyzerala ako fajn príležitosť. Zasa sa ukázalo, že zdanie ma často klame. Okrem toho, že som dal za vodku s colou 5 dolárov (takže som vypil iba jednu) a hrali tam napríklad Žijeme len raz alebo 365 dní som naozaj nič, čo by bolo hodné mojich drahocenných slov, nezažil. Takže o tretej pekne domov, spať o štvrtej s myšlienkou, že za tri hodiny vstávam. Ale aby som nezabudol, musím povedať, že v klube som mal pocit, že sa tam stretol skutočný tanečný výkvet Slovenska. Za kreácie, ktoré tam niektoré jedince predvádzali, by sa nemuseli hanbiť ani účastníci legendárnych akcií v kameňolome na Devičí, kde sa podávala výhradne tekutá strava, ľudia sa pochovávali zaživa v jazere a spalo sa v pahrebe.
Nákupy
Napriek tomu, že v sobotu mi to nevyšlo s nákupmi, musel som si to vykompenzovať v predstihu ešte v piatok večer. S Robom sme navštívili obchodné centrum Coastal Grand Mall (veľmi príjemné zažiť kúsok civilizácie), kde sme sa s nádejou hneď vrhli do Hollister obchodu. Nuž, naše očakávania ostali nenaplnené, a napriek tomu, že boli ohlásené zľavy do 50%, sme odišli iba s tričkami s plavkami. Ale do tohto obchoďáku sa určite vrátim, pretože som sa zamiloval do niekoľkých tenisiek, ale našli sme aj super obchody so suvenírmi. A keď nič iné, aspoň si dám v Starbuckse normálne espresso, pretože domáca filtrovaná káva pripomína zafarbenú vodu bez akejkoľvek kávovej chuti 🙂 V stredu sa chystáme pozrieť Tanger Outlet, tak snáď pochodíme lepšie.
Prečo Myrtle Beach?!
Táto otázka tu stále koluje a pravdepodobne na ňu ani odpoveď nezistíme. V autobuse sme raz stretli dve Slovenky, ktoré sa nás hneď opýtali, či sme tu dobrovoľne, alebo za trest. Ako mať pláž päť minút od domu je fajn, ale Myrtle nie je ani zďaleka tá Amerika, akú si každý predstavuje. Skôr to tu pripomína Bulharsko. Mesto zaseknuté 15-30 rokov v minulosti plné gýčových neónov, kde v každom obchode na ulici kúpite to isté, hygiena tu nefunguje nikde, všetko je proste zvláštne. Mesto veľké, ako Trnava, ale máte pocit, že ste niekde na dedine. Dokonca ani s tou prácou to tu nie je ružové, ani tu na okolí nie je príliš čo vidieť. Nuž ostáva nám presne 8 týždňov, pomaly plánujeme trip, ak všetko vyjde ako má o týždeň si bookujem vnútroštátne letenky. Ale o tom všetkom ešte neskôr.
Na teraz sa s vami na pár dní lúčim, prajem vám pekný a úspešný zvyšok týždňa, a ak máte záujem vidieť aktuálne fotky odtiaľto, sledujte môj Instagram alebo album na Facebooku. Samozrejme, kto tak ešte neurobil, lajkujte Tonychef a Malý svet, kde sa ako prví dozviete o nových dieloch. A najmä nezabudnite zdieľať, komentovať a pýtať sa, ak vás niečo zaujíma 🙂
Predchádzajúce diely:
Komentáre sú uzavreté.