No, začínam na druhý pokus, nakoľko ten prvý, v ktorom som mal 500 slov a bol som fakt dobre rozbehnutý, sa akosi odmietol uložiť 🙁 Takže opäť sa vraciam až po dvoch týždňoch, čo je pre mňa v konečnom dôsledku jednoduchšie, nakoľko nemusím premýšľať, čo napísať, ale ide to prirodzenejšie 🙂 Navyše som posledný víkend strávil v plnom pracovnom nasadení, keďže napriek tomu, že sezóna je preč, víkend stále nezvládne jeden dishwasher.

Minulý týždeň som odštartoval naozaj štýlovo, musím povedať. Po nudnom dni v práci som sa tešil na večer na trošku alkoholu a relaxu. Dohodol som sa so susedom, že začneme trochu skôr, aby som sa mohol o polnoci s kľudným svedomím odobrať do postele. Že niečo nie je správne som začal chápať, keď som si o tretej v noci kupoval v obchode v moteli oproti tretie Four Loko a druhú krabičku cigariet. Domov sme sa vraj dostali po šiestej ráno tak, že som nevládal zdvíhať nohy a tak som nimi len šúchal celú cestu z klubu. Takýto stav som, priznám sa, nezažil prvý kráť v živote, takže ma to nejako nevyvádza z rovnováhy. Čo ma ale zaskočilo, bol moment, keď som sa zobudil a na otázku, koľko je hodín som dostal odpoveď, že 11:55. Chcel som veriť tomu, že je to len blbý vtip. Nebol. Hovorím si fajn, čo teraz. V hlave som mal pocit, akoby mi chcel niekto z vnútra vykopnúť čelo a usúdil som, že asi nebude najlepšie napochodovať do kuchyne o štyri hodiny neskôr s výrazom, že sa nič nedeje. Tak som aspoň skúsil zavolať, ale keď mi jedna z čašníčok, o ktorých inteligencii by som mimochodom mohol napísať pokojne jeden zvlášť blog, položila telefón, vrátil som sa do postele bojovať s opicou a stále som sa veril, že keď v stredu prídem, všetko bude v pohode. Nakoľko mal zhodou okolností v stredu manažér voľno, všetko bolo v poriadku, nakoľko do štvrtku sa z toho zrejme dostatočne vyspal, aj keď vraj bol slušne nasr..dený. Následný víkend, ako som už spomenul, prebehol typicky, každý večer som mal chuť rozflákať pol reštaurácie, vypiť fľašu tequily a nikdy sa nevrátiť 🙂

Tým sa teda dostávame na začiatok tohto týždňa, ktorý začal rovnako nudným pondelkom, po ktorom sme ale všetci Slováci (vzácny moment, že sme mali všetci voľno), plus Luca z Talianska a Kerem z Turecka, išli konečne pozrieť na baseballový zápas tímu Myrtle Beach Pelicans. Na to, v akej diere sme, tak štadión peknučký, ale zápas, dámy a páni, to vám bola nuda. Keď pálkar trafil loptičku, dalo sa to označiť za sviatok, ak z toho bol bod, tak dvojnásobný sviatok. Čo sa mi ale páčilo, bolo spievanie americkej hymny pred zápasom. Síce ju spieval postarší týpek, ktorý v istých momentoch skutočne nepríjemne zavíjal, ale to nemení nič na fakte, že aj to je prejavom sympatickej národnej hrdosti, ktorá napríklad väčšine Slovákom chýba.

*O tomto som najskôr ani nechcel napísať, ale nie je správne cenzurovať samého seba. Čo ma na USA zaráža je ten nekonečný obdiv voči vojakom, veteránom a celkovo príslušníkom armády. To, že tu majú všade zľavy a úľavy mi nijako žily netrhá. Ale akých hrdinov robia z ľudí, ktorí na príkaz niekoho a iba kvôli niekoho chorej túžbe po moci, dokážu vraždiť milióny ľudí a riskovať kvôli tomu svoje životy a šťastie svojich rodín. Nepochopím, že tu ľudia naozaj veria tomu, že armáda iba bráni bezpečnosť Spojených štátov. Pri tom už absolvent základnej školy u nás vie, že tu nikdy žiadna iná, ako občianska vojna nebola. Príde mi to choré podporovať takú politiku a veľmi sa bojím toho, že niektoré pohnuté média sa snažia toto podporovanie vojnových aktivít rozšíriť aj u nás. Ale to by aj stačilo radšej, niekedy sa tomu možno povenujem individuálne, poďme k pozitívnejším veciam 🙂 

Zo zápas sme teda pochopiteľne odišli asi po hodine a pol. Už na začiatku mi Slovenka Danka, ktorá pracovala v Hard Rock Cafe na Broadway at the Beach, sľúbila, že ak budeme chcieť niekedy prísť, dá nám 50% zľavu. Pondelok sa teda ukázal, ako výborná príležitosť vyskúšať konečne normálne jedlo v príjemnom prostredí. Vyskúšali sme fakt dobrý a sýty burger. Účet 77 dolárov po zľave pre 7 ľudí je v pohode aj pre študentov, ktorý otáčajú každý dolár. Zaujímavosťou je, že na účte máte rovno uvedené a vypočítané, aké sprepitné by ste mali dať, konkrétne vo výške 18 a 20%.

Hard Rock Cafe a Pelicans

Hard Rock Cafe a Pelicans

Pondelok mal, ale aj nepríjemnú stránku, nakoľko ma začalo pobolievať hrdlo a večer po návrate na motel to už bolo dosť nepríjemné. V utorok som sa dokonca musel vypýtať skôr z práce, vybehnúť do lekárne kúpiť vitamín C a horčík, kvôli neustálej únave. V stredu som mal voľno s tým, že vo štvrtok si odrobím posledný deň v práci, zoberiem výplatu a užijem si posledné dni. To sa ale zmenilo, keď som ráno, síce už v trochu lepšom stave, no stále nič moc, prišiel do reštaurácie, kde mi bolo oznámené, že mám voľno a mám si prísť len neskôr pre peniaze. Tak som si spravil aspoň kávu, zobral si domov nejaké citróny a išiel.

Pre výplatu som sa po telefonáte s manažérom zastavil v piatok poobede. Žiadne veľké lúčenie sa nekonalo, nakoľko v reštaurácii boli dvaja kuchári a dve čašníčky. Zobral som teda šek, posledný krát som sa najedol a spokojný odišiel s dobrým pocitom z ukončenia jednej životnej etapy. Neskôr som ešte vybavil banku, kúpil som dve fľaše rumu na víkend a vybehol na nákupy do Coastal Grand Mall, kde som si okrem iného uvedomil, že nám na Slovensku veľmi chýba kvalitný výber detských tenisiek. Tu v každom obchode s teniskami nájdete jednu časť s tými detskými a je to fakt obdivuhodné, že deti môžu nosiť aj najnovšie modely. Verím, že na túto vlnu časom naskočíme aj my. To, ale len tak na okraj. Keď som sa vrátil na motel a po jedenástej prišli všetci chalani z práce, začala sa rozoberať téma načatého večera a asi tušíte, ako to dopadlo. Hudba na celú ulicu, beer bong, ukradnutie golfového vozíka, dvaja opití nemci, zlomená stolička, proste „party in the usa“ 🙂 V noci sme dostali skvelý nápad, že všetok neporiadok, ako fľaše, poháre, plechovky od piva a stoličky upraceme tak, že ich dáme pred izbu  jednému dievčaťu, ktoré sa tak slušne naložilo s nami a bolo fakt otravné a uvrešťané. Super zábava, keď sme si predstavili, aké bude mať ráno. To sme ale nevedeli, že nám ráno nabehne do izby skoro s plačom, pretože majiteľ od nej pýta 40 dolárov za upratovanie a tie zlomené stoličky. Zrazu už nebola taká priateľská a hneď povedala, kto je za to zodpovedný. Takže sme mali ďalší budíček od nervózneho majiteľa, ktorý sa nám vyhrážal, že nás vyhodí na ulicu. Tak dostal 20 dolárov a všetci boli spokojný. Včera na jednu partiu pri bazéne zavolal políciu, takže treba mu radšej zapchať ústa 🙂

Od zajtra odchádzame konečne na vytúžený trip. Odlietame po piatej ráno z Myrtle Beach do Las Vegas s prestupom v Charlotte. Sľúbil som síce, že vám dnes napíšem kompletný itinerár, ale rozhodol som sa, že bude lepšie vám napísať vždy, čo nás čaká najbližší týždeň.

1. týždeň – Las Vegas, Grand Canyon, San Francisco, Yosemite National Park, Sequoia National Park

Prvý týždeň teda začne príletom okolo 9:40 do Las Vegas. Tam vybavíme požičanie auta, ktoré máme zarezervované vo Fox Rent-A-Car a malo by stáť na 10 dní 300 dolárov plus 15 dolárov denne poplatok za to, že šofér nemá 25 rokov. Takže dokopy 450 dolárov. Následne sa stretneme s Tomášom a Katkou, ktorí by mali priletieť niekedy po jedenástej z Bostonu.  Las Vegas má veľkú výhodu, ktorú určite každý z vás musí využiť, ak tam pôjde. Počas týždňa je tam fakt lacné ubytovanie a po mesiacoch tvrdej práce po hoteloch, baroch, reštauráciach a obchodoch si bez problémov môžete dopriať ubytovanie v centre Vegas na Stripe. My sme si vybrali Flamingo Hotel & Casino priamo v strede Stripu. Tento hotel môžte poznať, ak ste napríklad videli film Bugsy o mafiánovi Benovi Siegelovi, ktorý práve tento hotel v roku 1946 postavil a tým vlastne založil Las Vegas. Pondelok je teda jasne určený mestu, zábave, návšteve nejakého kasína a podobne. Čo všetko stihneme, sa dozviete o týždeň. Inak dve noci v dvoch izbách pre 4 ľudí v hoteli Flamingo cez booking.com 278 dolárov. Bezkonkurenčné 🙂

Zdroj: americansouthwest.net

Zdroj: americansouthwest.net

V utorok sa vyberieme na miesto. na ktoré sa neskutočne teším, a o ktorom som čítal, že ho môžte vidieť aj na tisíc fotkách, ale nič sa nevyrovná zážitku na vlastné oči. Grand Canyon. Jednoznačne jeden z najznámejších prírodných úkazov na svete. Viac vám o tom poviem o týždeň po vlastnej skúsenosti. Cestou sa ešte zastavíme pozrieť Hoover Dam. Druhá najvyššia priehrada v USA (221,4 metra) leží iba 30 míľ od Las Vegas na hranici štátov Arizona a Nevada. Túto priehradu pozná určite každý z vás, minimálne z nejakého filmu, ktorých sa tam točilo viac než dosť. Určite si prečítajte zaujímavosti o jej výstavbe na Wikipédii.

Zdroj: desertusa.com

Zdroj: desertusa.com

Druhého septembra ráno odchádzame z Vegas na 8-10 hodinovú cestu do San Francisca, kde bývame v Hoteli Focus pri letisku, približne 10 míľ od centra. Ubytovanie v San Franciscu je fakt drahé, takže odporúčam radšej takýto ústupok. Za dve noci v izbe pre štyroch s raňajkami platíme cca 270 dolárov. Ak sa pýtate, čo s piatym človekom, tak to proste riskneme 🙂 V meste pobudneme jeden večer, jeden celý deň a nakoniec pol dňa. Pozrieme sa na všetky známe atrakcie, ako Golden Gate Bridge, Lombard Street, alebo Alcatraz.  Do Alcatrazu stál lístok okolo 30 dolárov a treba si ho kúpiť aspoň tri týždne dopredu, pretože sa to rýchlo vypredáva najmä na víkendy.

Zo San Francisca teda odchádzame 4. septembra smerom do mesta Fresno, ktoré je medzi Yosemitom a Sequiou. Večer sa plánujeme ubytovať, vyspať a nasledujúci deň stráviť od rána do večera v Yosemite National Park. Tento som ani nepoznal, ale keď som si pozrel obrázky, prežil som niekoľko orgazmických stavov a povedal som si, že to je proste must see. Naopak Sequoia National Park (6. septembra)kde môžte vidieť napríklad strom Sherman, ktorý je najväčším stromom na svete podľa objemu a je starý viac ako 2300 rokov. Podvečer v nedeľu odchádzame autom do Los Angeles, kde sme ubytovaní cez Airbnb, ale o tom tiež až o týždeň 🙂

Tento plán znamená, že konečne budem poriadne fotiť. Ak to chcete vidieť súčasne so mnou tak klasicky na fanpage Tonychefv mojom súkromno-verejnom albumealebo na mojom InstagrameDúfam, že tí, čo ma podporovali zdieľaním v tom budú pokračovať a pridajú sa aj ostatní, pretože to bude ešte dôležitejšie a hlavne to začne byť oveľa zaujímavejšie 🙂

Držte nám palce, nech všetko prežijeme v zdraví a príjemnej nálade 🙂

Predchádzajúce diely:

0. diel – Prípravy

1. diel – Tri dni v rozpakoch

2. diel – Smetiar

3. diel – Výplata

4. diel – Rutina

5. diel – Amigo

6. diel – 10 “pravidiel”

7. diel – Plány

8. diel – Odpočítavanie

9. diel – Konečne !

10. diel – Svadba