Áno, áno, stalo sa to, čomu som sa chcel vyhnúť a doposiaľ sa mi to aj úspešne darilo. Musel som vynechať jeden diel tohto seriálu. Akokoľvek som sa snažil, čas mi to nedovolil. Ešte, že ma za to nikto neplatí 🙂 Čo ma ale teda tak zamestnávalo ? To sa dočítate na nasledujúcich riadkoch 🙂

Odchod

Minulý týždeň začal naozaj kriticky. Peťove voľno znamenalo, že mňa čaká celý deň v práci. To by nebolo nič výnimočné, deje sa to každý týždeň. Ale zhodou okolností práve tento konkrétny pondelok nadviazal na víkend a teda bolo fakt veľa ľudí, Bežne počas takýchto dní chodím okolo tretej na aspoň dvojhodinovú prestávku. Hodinka šlofíka spraví dosť 🙂 Bohužial, to nebolo možné, lebo riady sa kopili a nechcel som, aby  ma po dvoch hodinách čakalo fakt nepríjemné prekvapenie. Ostal som teda aj bez pauzy. Samozrejme, ako to v mojom prípade býva, to som oľutoval večer, keď som stál na nohách iba zázrakom. Našťastie v utorok som to dospal do pol tretej, takže voľno využité kvalitne plnohodnotne 🙂

V utorok večer prišlo niečo, čo nikto nečakal. Peťo prišiel za nami s tým, že odchádza do Chicaga, kde si našiel dvojnásobne platenú robotu. Niekomu sa zadarilo teda, aj keď mne by sa strechy robiť určite nechcelo 🙂 Celá táto situácia mi zároveň trošku nahrala do karát, nakoľko nový dishwasher už nepribudol, takže mne pribudli hodiny navyše 🙂 To znamenalo za posledné dva týždne viac ako 108 hodín, čo je pri nadčasovej mzde 12 dolárov, celkom potešujúce 🙂 Celý víkend som už teda odrobil od rána do večera, čo je hlavným dôvodom, prečo sme mali vynútenú pauzu 🙂 Poviem vám, bolo to fakt na psychiku, hlavne keď v piatok počas najväčšej špičky jednoducho neprišiel kolega, vraj je chorý. Až v sobotu večer sa mi priznal, že vo štvrtok oslavoval jamajský Deň nezávislosti a v piatok mal opicu, ktorá mu neumožnila postaviť sa na nohy. Tak som Osheanovi pekne poďakoval s vierou, že to bolo posledný krát 😀

Keď som už prežil tento hrozný víkend, prišiel hneď najlepší deň za celých 7 týždňov, ktoré som strávil v El Cerro. Ak sa povie nič nerobenie, tak to bolo presne ono. Ráno klasická rutina a od obeda taký božský pokoj, že som si mohol bez výčitiek pozrieť nejaký mexický futbal, pokecať s kuchármi a proste sa flákať. Zároveň sa ale aj stalo, že jeden z kuchárov sa pekne vyfarbil, keď mi povedal po španielsky, že sa mu páčia moje oči. Odvtedy sa akosi necítim až tak dobre v jeho prítomnosti. Nehovoriac o tom, že si ma ostatní kuchári doberajú a žartujú na môj účet :-/ Odvtedy zvyšok týždňa ubehol ako voda, každý deň o dve hodiny viac, ako dovtedy, takže peniaze za nič 🙂 Teraz je noc z piatka na sobotu, ja našťastie robím až poobede, takže som si našiel čas na písanie a zároveň sa aj vyspím 🙂 11 pracovných dní do konca 🙂

Basa

Nie basa piva, ani kontrabas 🙂 Cela predbežného zadržania po americky. Samozrejme nemôžem konkretizovať, kto sa do týchto priestorov dostal, aby sa nikto nedostal do problémov 🙂 V skratke sa kamarát v klube dobre postavil k baru, kde mal dobrý dosah k fľašiam za pultom. To mu samozrejme nedalo, tak si jednu požičal. Možno keby s ňou nevyšiel von pod tričkom práve v momente, keď tam stál hlúčik policajtov, nič by sa nestalo. Ono sa ale stalo. Pekne putá, prehľadávanie:) Nasledovala teda cesta do americkej CPZ, kde musel prečkať, kým vytriezvie. V cele viacero ľudí a jeden záchod, nijak neoddelený od ostatných. Samozrejme jeden zo „spolubývajúcich“ sa neostýchal a napriek protestom ostatných toaletu využil a určite tým spríjemnil ostatným už tak nezabudnuteľný pobyt 🙂 Nakoniec však všetko dobre dopadlo, pokuta síce 140 dolárov, ale to je za krádež a trávu vo vrecku celkom znesiteľný trest 🙂

Svadba

To, že sme sa zúčastnili na svadbe, ste už možno niektorí zaznamenali na Facebooku. Vedel som, že táto svadba má prísť, ale nečakal som ju tak znenazdajky 🙂 V pondelok po spomínanom easy dni som prišiel „domov“, kde mi bolo oznámené, že večer ideme na svadbu. Prekvapený som chvíľu váhal, či ísť, potom, čo si obliecť, ale nakoniec bolo dobre, že som šiel. Čech si bral Američanku na pláži takmer pri západe slnka. Zúčastnilo sa asi 15 ľudí z motela, oddával ich štýlovo oblečený (maskáčové kraťase, polokošeľa a šiltovka) šerif z väznice v Conway. Napriek tomu, že celá príprava prebiehala za pochodu, bol z toho naozaj veľmi pekný zážitok, so všetkým, čo k tomu patrí. Po peknom krátkom obrade nás čakalo posedenie v Tiki Bare na pláži, ktoré príjemne spestrilo stereotypné dni 🙂 Som rád, že sme mohli absolvovať aj niečo takéto, na čo budeme určite radi spomínať 🙂 Verím, že Patty a Lukášovi to vydrží čo najdlhšie a budú sa stále milovať tak, ako teraz 🙂

Patty a Lucky

Patty a Lucky

Na záver „jubilejného“ desiateho dielu vám ešte priblížim, ako sa hýbu veci s našim west coast east coast tripom. Naposledy sme boli traja, aktuálne je nás päť 🙂 Pridal sa k nám jeden párik, Tomáš a Katka, ktorý je momentálne v Cape Cod pri Bostone a stretneme sa až vo Vegas. S Tomášom sme si hneď porozumeli, zaujal ma hneď jeho prvou správou, kde mi suverénne oznámil, že spolu budeme cestovať 😀 Dokonca ma prinútil vypnúť Angry Birds a to sa fakt cení 🙂

Dnes sme urobili pokrok a kúpili lístky do Alcatrazu, čo je pre mňa veľká vec a verím, že to bude kvalitný zážitok. Cena 30 dolárov, ale to všetko ešte v kompletnom vyúčtovaní na konci 🙂

Prajem vám pekný nedeľný večer, ako aj celý ďalší týždeň a pri mojich písmenkách sa stretnem snáď o týždeň a ak nie, tak hneď, ako to bude možné 🙂 Čas sa kráti a ja verím, že sa tešíte rovnako, ako ja 🙂 Čakanie si môžete skrátiť na mojej FB stránke Tonychef, Instagramealebo aj albumom USA 2015, kde nájdete všetky fotky, ktoré robím, ako aj nejaké kúsky z pondelkovej svadby 🙂

Teším sa na vás najbližšie a nezabúdajte šíriť seriál Mladý Slovák v USA do sveta a medzi vašich priateľov 🙂

Predchádzajúce diely:

0. diel – Prípravy

1. diel – Tri dni v rozpakoch

2. diel – Smetiar

3. diel – Výplata

4. diel – Rutina

5. diel – Amigo

6. diel – 10 “pravidiel”

7. diel – Plány

8. diel – Odpočítavanie

9. diel – Konečne !