Samotár som nikdy nebol, no stal som sa ním postupne. Aktuálne ma čaká skúška, vďaka ktorej zistím, či už dokážem vydržať sám so sebou a ešte si takto strávený čas aj užiť. Úprimne, pred časom som sa rozhodol, že nechcem svoje šťastie spájať s prítomnosťou iných ľudí. Nie je to však jednoduché, hlavne keď som sa vždy rád vyskytoval v spoločnosti a trávil takmer všetok čas s niekým iným.
Tento článok píšem vo vlaku smerom do Prahy. Ostanem tam niečo vyše 30 hodín s kamarátkou Monikou. V pondelok ráno však príde niečo, čoho som sa celý život desil a aj teraz som ešte dosť nesvoj. Odchádzam na celý týždeň do Francúzska, konkrétne do Marseille a Nice. Toho sa však nebojím (i keď dohovoriť sa vo Francúzsku po anglicky bude celkom peklo). Problém je, že idem úplne sám. Ja viem, veľa cestovateľov tak funguje dlhodobo a nesťažujú sa, no pre mňa to je absolútne nová skúsenosť, ktorá ma nikdy nelákala.
Mám rád spoločnosť ľudí a vždy som automaticky chcel cestovať s niekým ďalším. S frajerkou, otcom, partiou kamarátov či iba s jedným. Problém pri takých cestách však býva to, aby ste si zladili termíny, rozpočet, vytúženú destináciu a podobne. Mne osobne takéto veci veľakrát prekazili cestovateľský zámer. Napríklad v januári som zháňal niekoho na výlet do Sofie, nikomu som nezahral na strunu, takže to padlo. V tom období som si začal hovoriť dosť! Nechcem byť viac na nikoho odkázaný, nechcem, aby niekto iný ovplyvňoval to, kam a kedy pôjdem. Chcem vidieť svet, chcem si užiť, chcem si kúpiť lacnú letenku hneď, ako na ňu natrafím a nie ešte niekoho prosiť, aby išiel so mnou. Aj preto som si neskôr letenku do Sofie kúpil a idem tam v októbri počas mojich narodenín a sám.
Príbeh Marseille však bol iný. Letenku za 2 eurá nemáte jednoducho čas konzultovať s ďalšími ľuďmi. Musíte po nej skočiť a neriešiť nič viac. Každý sa ma vtedy v novembri pýtal „a s kým pôjdeš?“ Hovoril som, že možno aj sám, aspoň si to skúsim. Alebo prinajhoršom nepôjdem, dve eurá nebudú bolieť. No a teraz je to tu a ja idem. Sám. Na celý týždeň. Mám trošku stres, no stále sa utešujem tým, že všetci tí sólo cestovatelia asi vedia, čo hovoria.
V marci som si aspoň vyskúšal krátky pobyt osamotene. Víkend v Terchovej bol super a fakt mi padol vhod. Predsalen však je to Terchová, nie Marseille. Malé mesto, kde keď vám je smutno prehodíte pár slov s čašníčkou, sprievodkyňou v múzeu alebo predavačkou suvenírov. Neobzeráte sa každú chvíľu, aby ste sa uistili, že vás nikto nesleduje. To v Marseille asi budem musieť, keďže je to vraj mesto s druhou najvyššou kriminalitou vo Francúzsku a celkovo som na Marseille príliš veľa pekného nepočul, čo mi tiež na pohode nepridáva. Aká ale bude realita, to zistím až na mieste a napíšem vám o tom o týždeň v nedeľu. Zatiaľ samozrejme budem denne aktívny na Instagrame a Facebooku, tak budem rád ak to budete aspoň čiastočne prežívať so mnou 🙂 Majte príjemný začiatok týždňa, aj keď ja tie pondelky fakt nenávidím 😀
Followuj ma na Instagrame
Alebo mi lajkni stránku na Facebooku
