Transalpina bola jedným z prvých impulzov na návštevu Rumunska. Od motorkárov som počul viackrát, aký je to úžasný zážitok. No a ísť autom do Rumunska a neprejsť si túto cestu, to by som si len ťažko dokázal niekedy v živote odpustiť. Aké to teda je na jednej z najslávnejších ciest sveta?
Tiež máte voči Rumunsku predsudky, ako veľa ďalších ľudí, ktorým som spomínal, že tam idem? Je najlepší čas ich zbúrať. Verím, že k tomu dopomôžem aj týmito článkami. Viac ako 2000 kilometrov naprieč krajinou vám dá dostatok dôvodov, prečo zmeniť názor na túto balkánsku krajinu. Počas šiestich dní sme navštívili tieto miesta:
- Temešvár, štvrté najľudnatejšie mesto v Rumunsku
- Transalpina
- Transfagarasan
- Brašov, jedno z najkrajších rumunských miest
- Bran a Sighisoara, mestá spojené s legendou o grófovi Draculovi
- Soľná jaskyňa v meste Turda a najlepšia kaviareň v Oradei
Transalpina sa oficiálne označuje ako cesta 67C. Má necelých 150 kilometrov a ide o najvyššie položenú cestu v Rumunsku (najvyšší bod je priesmyk Urdele vo výške 2145 metrov nad morom). Bola postavená v roku 1935 a spája mestá Novaci a Sebes.
Druhý deň nášho putovania sme začali presunom z Temešváru do mesta Sebes, kde sme sa zastavili na obed vo Fresco Kafe. Bistro v centre mesta so slušným hodnotením neurazí. V okolí je aj niekoľko supermarketov, kde si môžete nakúpiť napríklad niečo na cestu. Od kruhového objazdu v centre nám už značky dávali najavo, že ideme správne a čoskoro brázdime serpentíny Transalpiny.
Začali sme teda na severnom konci cesty, nakoľko takýto smer lepšie zapadal do nášho itineráru. Musím hneď na začiatok napísať, čo ma milo prekvapilo. Transalpina má skvelú a kvalitnú vozovku. Žiadna rozbitá cesta, akú by ste si pri Rumunsku mohli predstaviť. Počas celého dňa sme natrafili na dva nespevnené úseky, ktoré nemali spolu ani kilometer, takže aj auto, ktoré je nižšie ako náš Countryman, prejde cestu bez menších problémov. Celkovo rumunské cesty (aspoň 2000 kilometrov, ktoré sme prešli) sú na minimálne porovnateľnej úrovni ako naše.
Prekvapili nás však tiež iné veci, aj keď sme o nich počuli už z rôznych rozprávaní. Zvieratá. Kdekoľvek pri ceste (alebo aj na ceste) môžete stretnúť kravy, ovce, kozy, kone, psy. Málokedy ich sprevádza niekto, o kom by ste povedali, že je ich majiteľ či pastier. Tie zvieratá tam, v strede ničoho, jednoducho sú a „idú si svoje“. Raz sme tak vychádzali z jednej z úžasných zákrut a oproti idúci motorkári nám trúbili. Hneď sme pochopili, že to bolo upozornenie, že v strede cesty sú asi tri kravy a nebolo by úplne komfortné vyplašiť ich, alebo nebodaj sa s nimi zraziť 🙂
Šoféri a jazdci na Transalpine sú väčšinou motoristi ako sa patrí. Držia spolu, nejazdia ako blázni, pomôžu keď treba, upozornia na potenciálne nebezpečenstvo. Je to ako keď idete splavovať rieku a stretávate vodákov. Všetci ste ako veľká rodina, skutočná funkčná komunita 🙂
Transalpina vám nedovolí sa počas jazdy nudiť. Okrem nekonečných zákrut, ktoré treba absolvovať, vás bude stále „vyrušovať“ nejaký pekný výhľad na zelenú rumunskú krajinu. Každú chvíľu budete chcieť zastaviť, aby ste si zvečnili tie najkrajšie pohľady. Neustále stúpanie a následné klesanie. Keď si myslíte, že už ste na vrchole, obzriete sa a vidíte, že cesta ide ešte vyššie 🙂
Na štátnej ceste 67C dokážete bez problémov stráviť celý deň, napriek tomu, že 150 kilometrov sa môže zdať ako krátky úsek. Keď si však zrátate všetky zastávky kvôli výhľadom a fotkám, prípadne nejaký piknik, či obed v reštaurácii, čas zrazu plynie akosi rýchlejšie 🙂 Som si však istý, že na takýto deň určite nezabudnete 🙂
https://www.instagram.com/p/BXONt5ug_gs/?taken-by=tonydubravec
Deň s Transalpinou sme zakončili v meste Pitesti, v malom penzióne La Storia. Mesto je najvýhodnejším východiskovým bodom pred Transfagarasanom, o ktorom si budete môcť prečítať už o týždeň 🙂 Prezradím len toľko, že to bol rovnako skvelý, no zároveň úplne iný zážitok 🙂
Komentáre sú uzavreté.