Po pár týždňoch je tu konečne opäť článok o našom skvelom Slovensku. Ak si pamätáte, keď som písal o Thajsku, prispela na môj blog aj Ivana Grešlíková, ktorá v Thajsku žila. No a kto iný by mal prispieť do môjho obsahu o Slovensku, ak nie Rado, autor jediného blogu o našej krajine Nie je túra bez Štúra. Spolu so mnou tak poukázal na to, že aj na východe niečo naozaj je a zameral sa na netradičné lokality – Svidník a Stropkov.
Napriek tomu, že na východe vraj podľa istého pána F. nič nie je, tak myslím, že sa nás nájde hneď viacero, ktorí s týmto jeho výrokom nesúhlasíme. Tony v prvej časti na túto tému opísal moje obľúbené mestá na východe – Levoču a Bardejov. A pre to som sa ja rozhodol vybrať dve mestá, ktoré možno nie sú prvoplánovými cieľmi na výlet v tejto časti Slovenska, no stačí im dať šancu a každý si tam nájde to svoje.
Svidník, mesto plné vojnových odkazov
Svidník síce nie je až tak veľké mesto, žije tam niečo vyše 12 tisíc obyvateľov, no aj tam som našiel viacero zaujímavých miest či pamiatok, ktoré sa oplatí pri návšteve tohto mesta vidieť. Priznám sa, že keď som prišiel do Svidníka, tak mi to prišlo ako taký návrat do minulého storočia, myslím hlavne cez názvy ulíc, rovnako tak aj architektúra či niektoré pamiatky, ktoré tam sú, mi tento pocit umocnili.
V meste sa nachádza zaujímavé Vojenské múzeum, ktoré približuje vojenské dejiny Slovenska od prvej svetovej vojny až po oslobodzovanie územia našej krajiny v rokoch 1944 – 1945. Neďaleko tohto múzea sa zas nachádza Park bojovej techniky. Keď som tam prišiel prvýkrát, tak som normálne hľadal niekoho, kde si mám kúpiť vstupenku. Až potom som si všimol, že tento park s vojenskými mašinami je voľne prístupný. Zaujímavosťou Svidníka a jeho okolia je aj to, že je súčasťou Areálu Duklianskeho bojiska.
Múzeum ukrajinskej kultúry
Keďže ja nie som až taký veľký fanúšik vojnového obdobia, viac ma zaujal skanzen, ktorý sa nachádza približne 20 minút chôdze od centra Svidníka. Vstupné do skanzenu sú len 3 eurá, čo je myslím prijateľná cena. Ku skanzenu vedia cesta azaparkovať sa dá v poho aj priamo pred vstupom. Súčasťou skanzenu je 50 objektov, ide o najtypickejšie pamiatky ľudovej architektúry a bývania v tejto časti Slovenska. Vďaka tomu si viete lepšie predstaviť ako žili Rusíni a Ukrajinci v minulosti na tomto území.
Okrem hlavných typov obydlí tam môžete vidieť aj všetky druhy tradičných hospodárskych budov ako stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice či studne. V jednotlivých objektoch sa nachádza typický ľudový nábytok, domáci inventár, tradičné pracovné náradie a ukážky ľudového umenia, a tak si môžete pozrieť aj to ako ľudia kedysi žili a fungovali.
Ubytko vo Svidníku
Musím sa priznať, že keď som mal ísť štúrovať do Svidníka, tak som mal celkom problém poriešiť si nejaké ubytko. Aj keď mi to chvíľu trvalo, nakoniec som objavil Olla apartmány neďaleko centra mesta. Takáto forma ubytka mi vyhovuje ešte viac ako hotelová izba. Necítil som sa tam až tak stiesnene a mal som tam všetko, čo som potreboval. Raňajky tam fungujú formou cateringu, ten som však nevyužil a normálne som si nakupoval. V blízkosti sa nachádza Obchodný dom či taký Lidl.
Čo sa oplatí vidieť v takom Stropkove?
Počet obyvateľov mesta je len niečo vyše 10 tisíc, čo nie je až tak veľa, no aj v takomto menšom meste majú nejaké tie zaujímavé miesta či pamiatky. Vedeli ste, že v Stropkove majú napríklad ZOO park, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku? Majú tam aj celkom dosť sakrálnych pamiatok. Jednou z najväčších pamiatok mesta je práve gotický trojloďový Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej z prelomu 13. a 14. storočia.
Počas môjho štúrovania v Stropkove veľmi počasie so mnou nespolupracovalo, a tak som neobišiel ani kaštieľ, ktorý sa nachádza priamo v centre mesta. V súčasnosti v tomto kaštieli sídli pobočka Prešovského krajského múzea v Prešove. Vstupné je len 1 euro, čo je podľa mňa naozaj symbolická suma, pretože sa tam nachádza veľa zaujímavých výstav a expozícií.
Bonus
Približne 18 kilometrov od Stropkova sa nachádza vodná nádrž Veľká Domaša, pri ktorej je aj Kostol sv. Štefana Kráľa. Tento kostol je dobre viditeľný z hlavnej cesty, viete sa k nemu dostať v poho autom alebo aj autobusom. V prípade, že by ste sa k nemu vybrali autobusom, tak vystúpiť môžete na zastávke Nová Kelča, Salaš alebo Nová Kelča, ŠM hosp.dvor, je to v podstate jedno, lebo kostol je približne v strede.
Tento barokovo-rokokový kostol bol postavený v roku 1780 a je pozostatkom obce Kelča, ktorá bola zatopená pri výstavbe vodnej nádrže. Počas letných mesiacov (júl-august) je denne otvorený od 16.00 do 18.00.
https://www.instagram.com/p/BpPcaYin8am/?taken-by=nie_je_tura_bez_stura
Kto je Rado Hoppej?
Po troch rokoch v Rakúsku dal výpoveď v dobre platenej práci vo Viedni a vrátil sa späť na Slovensko. Vďaka svojmu cestovateľskému blogu „Nie je túra bez Štúra“ sa z neho stal turista vo vlastnej krajine. Ja mu chcem touto cestou poďakovať, že ukázal nie len Ficovi, ale najmä vám všetkým, pre čo sa oplatí ísť na východ Slovenska.
https://www.instagram.com/p/BoRpSMJnnuT/?taken-by=nie_je_tura_bez_stura
>> Prečítajte si aj ďalšie články z mojich ciest po Slovensku <<
