Tri a pol roka som s hrdosťou žil a reprezentoval slovenský reklamný #agencylife. Robil som pre škálu klientov od malej firmy na zakladanie sročiek, cez rôzne značky z FMCG segmentu, až po banku alebo jeden z najväčších obchodných reťazcov. Napriek tomu, že som si to užil až-až, musím priznať, že som odchodom z agentúry nechal za sebou dosť (aspoň dočasne) nenaplnených ambícií.

Keď v januári okolnosti zariadili, že od marca prebehnem „na druhú stranu“, bral som to ako výzvu a impulz, ktorý som tak nejak potreboval. Nakoniec, z viacerých rozhovorov s ľuďmi z agentúr viem, že prejsť na klientskú stranu je pre veľa ľudí (vrátane mňa) tak trochu méta. Agentúry majú veľa výhod a mne dali veľmi veľa, no jedna vec občas zamrzí každého kreatívca – nemožnosť veci meniť.

Medzi klientmi a agentúrami tiež panujú rôzne predsudky, jasné názory na prácu druhej strany aj bez osobného zážitku. Naozaj v agentúrach nemajú čo robiť? Naozaj schvaľovací proces musí trvať 4 dni? Kde vznikajú šibeničné deadliny? Ako vyzerajú prezentácie iných agentúr? Ako prebieha tender z pohľadu zadávateľa? Teším sa na hľadanie odpovedí na všetky otázky.

Od marca sa teda venujem online komunikácii značiek v St. Nicolaus (plus portfólio Budiš, a.s.). Neviem ešte, čo ma presne čaká, začíname na zelenej lúke, veľa vecí nastavujeme a ladíme za pochodu, no verím, že postupne nastavíme model, ktorý bude efektívne kombinovať prácu interného tímu a externých agentúr.

Rozhodol som sa moju novú cestu mapovať takýmto spôsobom. Mesačnými LinkedIn blogmi, ktoré môžu byť zaujímavé práve pre ľudí z agentúr, ale aj pre ostatných, ktorých zaujíma, čo ako firma s cca 20 značkami v portfóliu robíme (snáď neprezradím niečo, čo by som nemal). Ako teda vyzeral môj prvý mesiac v úplne novom svete?

Naháňanie za prístupmi

Prvý deň v práci, hneď po produktovom školení a prevzatí počítača, začal proces, ktorý trval dva týždne a ešte stále si nie som 100% istý, že je ukončený. Vytvoriť Business Manager (BM) a dostať pod neho všetky naše profily. Keďže sa tomu dovtedy nikto nevenoval, profily boli rozlezené po BM rôznych agentúr (aktuálne spolupracujeme asi so 6 reklamkami) a bývalých aj terajších zamestnancov. Introvert ako ja nikdy netelefonoval s toľkými cudzími ľuďmi za tak krátku dobu.

Dôležité je pre nás, aby vlastníkom všetkých stránok bol náš BM. Aby sme kedykoľvek v budúcnosti vedeli jednoducho meniť a schvaľovať prístupy. Rovnako to platí pre ad accounty, nakoľko všetky media spendy budú čerpané z našich zdrojov a tak potrebujeme mať dohľad nad kampaňami.

Aktuálne máme v Kontentine asi 32 profilov a keď som prišiel, nemal som v podstate prístup ani k jednému z nich. S Kontentinom priamo súvisel aj prechod na nový schvaľovací systém, nakoľko dovtedy si každý brand manager riešil značky cez nástroj, ktorý používala „jeho“ agentúra. Nuž ale jedna z veci, ktorú potrebujeme, je mať prehľad o všetkom obsahu, ktorý ide von na všetkých profiloch.

Reklamná vsuvka: so CEO Kontentina, Bohušom Pokšteflom, som spravil rozhovor na mojom podcaste. Tu si ho môžete vypočuť.

Remote korporát

Mysleli by ste si, že korporát s desiatkami ľudí iba v bratislavskom office, bude mať problém zmeniť fungovanie takmer celej firmy na remote model? Ja tiež. Bol som ale milo prekvapený, ako rýchlo a flexibilne dokázalo vedenie zareagovať na situáciu s koronavírusom a tak sme 12. marca poobede odišli domov a stále nikto netuší, kedy by sme sa mohli vrátiť.

Na tak dlhý home office nebol pripravený asi nikto, no mám pocit, že to zvládame veľmi efektívne a plynule. Som si istý, že aj po návrate do „pôvodného stavu“ sa veľmi zliberalizuje postoj firiem k home officom, nakoľko sa myslím dostatočne ukázalo, že keď treba, tak to dokáže fungovať.

Reklamná vsuvka 2: O tom, ako sme prešli na home office, ako ho zvládam ja, aké sú podľa mňa jeho výhody a nástrahy, som tiež nahral podcast.

Konečne práca

Priznávam, že byť tímlíder bola super skúsenosť, ale chýbala mi „skutočná práca“. Ten príjemný pracovný stres, kedy treba pendlovať medzi mailami, robiť si to-do listy, určovať priority a hlavne exekuovať. V posledných týždňoch, odkedy sme doma a rôzne naše značky začali komunikovať, reagovať na situáciu a nadväzovať spolupráce, boli fakt dni, kedy som si spomenul, že takto sa naposledy makalo v Made by Vaculik v januári 2019 (a to bol veru šialený mesiac) 😀 Okrem plánovania a prípravy obsahu pomáham kolegom konzultovať online zadania, viesť kampane a také tie veci, kedy sa môžem cítiť užitočne 😀

Reakcia na koronakrízu

Téma, ktorú riešia marketéri vo firmách aj v agentúrach. Ako reagovať na aktuálne udalosti, aby firma zostala relevantná, no zároveň nepôsobila, že na téme parazituje.

Musím povedať, že napriek tomu, ako sa veľa vecí riešilo na rýchlo a nejaké kampane sa posunuli alebo zastavili, moji kolegovia so svojimi značkami, ako aj celé korporáty, zareagovali príkladne. V našom liehovare v Leopoldove bola jedna linka vyradená a určená na výrobu liehového dezinfekčného roztoku. Ten bol určený aj do predaja, ale najmä pre nemocnice, lekárne a ostatné zdravotnícke zariadenia.

Nealko značky v spolupráci s Ministerstvom vnútra zásobujú pitným režimom hliadky na hraniciach, karanténne centrá, záchranárov ale aj napríklad infektologické kliniky. Kompletný zoznam pomoci si môžete pozrieť tu. Je krásne, čo sa za pár týždňov podarilo.

Ako komunikovali jednotlivé značky vám zhrniem zasa nabudúce. Niektoré aktivity nám ešte bežia, niektoré nové sa pripravujú a potrebujem čas, aby som to povyberal a dal dokopy. Zatiaľ sa na našom Instagrame môžete inšpirovať sériou IGTV videí Domáci barman, ktoré sme v takejto jednoduchej produkcie pripravili s našim brand ambasádorom, Tomášom Gyenom.

Svoju novú púť som teda začal v zvláštnom období, na ktoré sa nedalo veľmi pripraviť, no je super sledovať, koľko sa nám toho za ten krátky čas podarilo a som rád, že môžem byť toho súčasťou. Nech mi to nadšenie vydrží čo najdlhšie 🙂 Ďakujem, ak ste dočítali až sem a dúfam, že sa radi začítate aj do ďalšej časti.