Nikdy v živote som nevidel Tatry. Možno z okna auta. Ale nikdy som nebol na žiadnej tatranskej túre, nevidel žiadne pleso ani nebol nikdy lyžovať. Je to zvláštne? Možno áno, no ja som nikdy nejak nemal dôvod alebo motiváciu ísť do hôr. Až kým som si nepovedal, že leto 2018 chcem stráviť spoznávaním Slovenska a vymyslel tak MINI Tripy. V rámci jedného z tripov som zavítal konečne aj do Vysokých Tatier a vyskúšal, čo sa dá stihnúť za víkend. Síce si nemyslím, že niekto z vás je tiež „tatranský panic“, no keby náhodou, tento článok by mu mohol dať jednoduchý návod, ale prežiť svoje „poprvé“.
Už na pohľad muselo byť každému, kto ma uvidel, jasné, že ja do hôr nepatrím. Maximum toho, čo som urobil pre športový look, boli tepláky 🙂 Naopak, ja som všade videl ľudí s batohmi, paličkami, čiapkami, turistickými topánkami. Cítil som sa troška nesvoj, priznávam, no na to som zo života zvyknutý. Čo teda taký mestský chalan ako ja robil počas víkend v Tatrách a ako to hodnotí? Prečítajte si v nasledujúcich riadkoch.
Prechádzky okolo Štrbského plesa
Týmto som víkend začal aj skončil. Keďže som býval v známom Hoteli Patria (tomu neskôr venujem aj samostatný článok), Štrbské pleso som mal doslova pár krokov. A musím povedať, že so sluchátkami v ušiach mi takáto prechádzka urobila skutočne dobre, najmä po dlhej ceste z Bratislavy. Po príchode aj mierne pršalo, takže nebolo veľa ľudí, čo už sa ale nedá povedať o slnečnom čase pred odchodom v nedeľu.
https://www.instagram.com/p/BmlpALsg6F9/?taken-by=tonydubravec
Štrbské pleso je také „centrum“ Tatier, aspoň ja som ho tak vnímal. Všade máte blízko, začínajú tu jednoduchšie aj náročnejšie túry, konajú sa tu rôzne eventy. Okrem samotného jazera som si pešo pochodil aj okolie, smerom za lanovku na Solisko, premýšľal som na vodopádom Skok, ktorý ste mi odporúčali, no pre počasie a málo času, som to radšej zavrhol.
Lanovka na Solisko a jednoduchá túra
Jazdiť lanovkami patrí medzi moje obľúbené činnosti kdekoľvek. Od Skopje, cez Sofiu, Barcelonu, až po Štrbské pleso. Je to pohodlné, no zároveň mám pocit, že idem za dobrodružstvom do prírody 😀 Tatry sú samozrejme kvôli turistom a lyžiarom plné lanoviek, no ja som si chcel vyskúšať dve, aj keď nepatrím ani do jednej kategóre.
Lístky na lanovky sa kupujú buď na mieste, alebo keď chcete ušetriť, tak cez aplikáciu GoPass, čo je ale jeden z najdebilnejších systémov, s akým som sa kedy stretol, preto radšej odporúčam priplatiť si 1-2 eurá, čo pri cene lanoviek nie je až tak veľa. Tá na Solisko stála cez aplikáciu 15 eur. Dôvody mojej zlej skúsenosti rád vysvetlím osobne, keby to niekoho zaujímalo.
Solisko je v tesnej blízkosti Štrbského plesa a lanovka vás dostane k známej Chate pod Soliskom. Dá sa sem za nejakú hodinku a pol dostať aj pešo z Plesa a keby som mal viac času a menej vášne pre lanovky, dal by som to tak. Od lanovky sa ľudia najčastejšie vydávajú priamo na Solisko, čo je ďalšia hodinka. Ja som ale nemal čas a ani extra chuť na fyzickú námahu, tak som išiel radšej iba na takú krátku túričku k Furkotskému plesu. Mala vraj trvať 15 minút, no po pol hodine som stále žiadne pleso nevidel, tak som sa otočil a išiel naspäť. Čakala ma predsa iná túra, kde som vedel presne, aký je cieľ.
Popradské pleso
Túto túru mi odporučilo viacero ľudí na Instagrame, keď som sa pýtal, čo mám v Tatrách vôbec robiť. Nakoniec to síce bohužiaľ bola jediná ako tak poriadna túra, no o to radšej som, že som sa tam vybral. Veď pozrite tú nádheru.
>>Prečítajte si aj ostatné články z mojich letných ciest po Slovensku<<
https://www.instagram.com/p/Bmp8t6wAXSI/?taken-by=tonydubravec
Zo Štrbského plesa na Popradské vedie červená trasa a trvá to asi hodinku, aj keď som mal pocit, akoby to boli tri 🙂 Trasa je dosť obľúbená, keďže ju bez problémov zvládnu všetky vekové kategórie a rôzne úrovne turistov. Popradské pleso je fakt nádherné, musím uznať, že na mňa urobilo super dojem pri prvej návšteve. Čo mi troška na dojme ubralo, sú kvantá ľudí, ktorí sú v Tatrách všade. Pri obede (fajnový polotovarový vysmážaný syr) v Majlathovej chate som sa cítim ako na Oktoberfeste alebo aspoň Seredskom jarmoku 😀 Proste na moju samotársku povahu priveľa ľudu a práve pri obede som nemal ani slúchatká.
Chodník korunami stromov
Dávno som zmeškal dobu, kedy slávny drevený chodník v Bachledovej kraľoval Instagramu. Lenže tých 400 kilometrov vzdialenosti ma nikdy nelákalo pre jednu atrakciu. Keď už som však v Tatrách bol a nepodarilo sa mi dostať na lanovku na Skalnaté pleso (spomínaná zlá skúsenosť s GoPass), povedal som si, že je tá chvíľa ísť sa chodníkom prejsť.
Mesiac predtým, ako som spoznal Tatry, prespával som v autokempe v Bojniciach, kde som si pozrel aj novú vyhliadkovú vežu, ktorá sa volá Čajka a je to taká kopírka Chodníka korunami stromov. Zaplatil som 6 eur a doteraz každému hovorím, že som mohol ísť radšej na obed 🙂 Oproti tomu, v Bachledovej som zaplatil 9 eur (+5 za parkovaie!!) a neľutujem. Nie je síce zážitok života, ale je to super stavba a sú z nej krásne výhľady (na Tatry, nie na Bojnice a Prievidzu). Takže určite odporúčam, ak sa náhodou, čo si nemyslím, nájde niekto, kto tam ešte nebol.
Dva dni wellnessu
Som ťažko pracujúci človek, takže si rád oddýchnem, keď je možnosť. A tak som oba dni v Tatrách zakončil wellnessom. Trošku sauna, trošku iba nehybné ležanie, to ja môžem 🙂 Wellness Patria Aqua Paradise v Hoteli Patria mi chválila aj kolegyňa Blanka, čo je starý bohém. Aj by som ju pozdravil, ale viem, že nečíta 😀 Každopádne, čudoval som sa, prečo je jednorazový vstup do wellnessu na štyri hodiny. Až do momentu, kedy som tam prišiel. Zatiaľ som nikdy nevidel väčší wellness. Tri výrivky, masážný bazén, veľký 25-metrový bazén, vonkajšie aj vnútorné sauny, neviem aké všetky možné odpočivárne, proste fakt veľké. K tomu, čo sa mi tam konkrétne páčilo alebo nepáčilo, sa budem venovať v spomínanom samostatnom článku niekedy nabudúce.
Tatry ma bavili, to treba priznať. Netvrdím, že okamžite potrebujem ísť na ďalší víkend, no padlo mi to vhod a už nemusím nikomu vysvetľovať, prečo som tam nikdy nebol. V tomto článku som spísal, ako vyzeral MÔJ víkend, nie ako by mal vyzerať univerzálny. Veľa vecí som nestihol kvôli dlhej ceste tam aj späť, ale aj preto, že som sa tam neprišiel naháňať. Dali ste mi veľa super tipov, z čoho sa teším. Určite ich ešte niekedy využijem, keď sa vrátim. Ak by ste mali nejaké otázky k témam, o ktorých tu píšem, no nenašli ste tu presné odpovede, som pripravený.
>>Prečítajte si aj ostatné články z mojich letných ciest po Slovensku<<
Tatry bez strechy nad hlavou
Samozrejme tým nemyslím, že by som nemal kde spať, alebo, že by som stanoval. Bez strechy nad hlavou som bol v oveľa príjemnejších situáciach – za volantom auta. MINI Slovensko mi totiž na tento trip dalo úplne nový MINI Cooper S Cabrio. Už ste ho mohli vidieť v júnovom článku o obede vo Viedni. Krásne sa naše cesty spojili 🙂 Ďakujem, MINI, že ste boli celé leto so mnou.
https://www.instagram.com/p/BmnWIqJAQ8i/?taken-by=tonydubravec
Ďakujem, že sledujete nielen články z ciest po Slovensku, ale aj všetky ostatné. Že lajkujete fotky na Instagrame a Facebooku, že píšete správy, pýtate sa, aby som vám mohol pomôcť. Mám z toho veľkú radosť a budem ešte radšej, keď, ak ste tak doteraz neurobili, hodíte follow na moje účty, na ktoré sa prekliknete v predchádzajúcej vete. Vidíme sa pri ďalšom článku už čoskoro 
Komentáre sú uzavreté.