Work-Life balance je téma, o ktorej sa hovorí veľa a často. Na jednej strane počujete, ako je dôležité nájsť rovnováhu, mať dostatok času pre seba a podobne. Na druhej strane, úspešné osobnosti v rôznych oblastiach hovoria o tom, že je to preceňované a jednoducho treba makať. Úprimne, sám neviem, k čomu sa prikloniť, a v tomto článku by som chcel vysvetliť prečo.

 Časť môjho života, na ktorú som reálny hrdý a považujem ju za progresívnu, datujem od prvej polovice roka 2012. Dovtedy som bol obyčajný nezodpovedný chalan s problémami v škole, ktorý išiel študovať výšku viacmenej preto, aby nemusel ísť do skutočnej práce. Našťastie to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré nakoplo veľa vecí v ďalších rokoch.

Vzrušujúca cesta

Keď na jar 2012 vznikla Mladá Sereď, občianske združenie, kde sa stretli aktívni a ambiciózni mladí ľudia, ktorí chceli veci reálne zlepšovať a tvoriť, začal v mojom živote vzrušujúci proces. Päť rokov som sa venoval práci na rôznych projektoch, dve neziskovky, podnikanie v eventoch, neskôr blogovanie. Stále som niekde behal, niečo vybavoval, riešil a hlavne vymýšľal, plánoval a organizoval. Niekto by to nenazval skutočnou prácou, pretože mi za to nikto neplatil, naopak som na tom viackrát spálil peniaze. Pre mňa to však bolo úžasné dobrodružstvo, ktoré som dlho považoval za moju veľkú výhodu pred mnohými rovesníkmi a ľuďmi v mojom okolí. Fakt by som rád o tom všetko písal a hovoril, ale bolo by to na dlho.

tonychef, tony dubravec bloger, mini cooper, mini countryman, riso sokol

Niekde to zastalo

Keď som pred vyše rokom začal pracovať v reklame, bolo to v kombinácií s mojimi aktivitami pomerne hektické a istý čas som si to užíval. Do Bratislavy som denne dochádzal, vracal sa domov večer, čo je ale dosť nepraktické a nakoniec aj vyčerpávajúce. To zašlo až do momentu, kedy som si povedal, že si chcem oddýchnuť od všetkého a venovať sa iba blogu. Vyvrcholilo to v čase, keď som sa do Bratislavy presťahoval. Čas, ktorý som každý deň ušetril, som začal venovať sebe, blogu, videohrám (tých sa nikdy nevzdám), nakoniec pred mesiacom jóge. Mladá Sereď aj komunitné centrum PRIESTOR sú momentálne pre mňa na vedľajšej koľaji, starám sa iba o minimum administratívnych vecí. Začal som viac cestovať, čo si tiež vyžaduje viacero dní pracovného voľna. Musím povedať, že pokoj, ktorý mi chýbal, si dokážem nájsť bez väčších problémov. Lenže všetko má svoje pre a proti…

https://www.instagram.com/p/BbNTaFGA21F/?taken-by=tonydubravec

Čo teraz?

Tu sa vraciam k dileme z úvodu. Ono to človeka vyčerpá, keď stále myslí na prácu, či už tú platenú, dobrovoľnícku alebo na budovanie vlastného projektu. Fakt mi dobre padlo si oddýchnuť od vecí, pri ktorých som začal mať pocit, že mi viac berú než dávajú. Ale zrazu, po pár mesiacoch, som si uvedomil, že mi to chýba. Že vlastne milujem ten dynamický spôsob života, milujem nové výzvy, milujem robiť veci po večeroch, ak v nich vidím zmysel. Chcem sa stretávať s ľuďmi, ktorí sú kreatívni, ktorí chcú robiť niečo naviac, ktorí majú zápal pre „svoju vec“. Mám rád oddych a viem si ho užiť. No rovnako zbožňujem a potrebujem nové impulzy do života a úprimne sa teším na ten ďalší, ktorý môže byť veľmi dôležitou súčasťou môjho príbehu.

Prečítaj si o tom, aké je podľa mňa dôležité milovať to, čo robíš

Aký je teda záver v súvislosti s work-life balance? Že je to ďalšia vec, v ktorej sa musím veľmi zlepšiť. Neísť do extrémov, kedy na jednej strane nemám čas na seba, a na druhej zasa zleniviem a potom mám pocit, že stagnujem. Jasné, že keď niečo robím a baví ma to, idem do toho naplno a užívam si to. Ale je v poriadku si občas zapnúť PlayStation a zahrať si nejakú hru a jednoducho vypnúť. Veľmi mi v tomto pomohla spomínaná jóga, nakoľko som konečne zodpovedne našiel hodinu počas dňa, kedy ma nezaujíma mobil, nezaujíma ma práca, nezaujíma ma nič, no zároveň robím niečo, čo je pre mňa dobré 🙂

Ako ste na tom vy s vyvažovaním práce a voľného času? Viete sa venovať sebe a stále mať pocit, že napredujete? Alebo, tak ako ja, zachádzate do extrémov a to vám robí ťažkosti? Budem veľmi rád, keď mi napíšete svoj pohľad na túto tému a pokojne aj skúsenosti, alebo tipy 🙂