#5 Zamudruj si: Neporovnávam sa. Súperím iba sám so sebou.

Nie som súťaživý typ a ani som nikdy nebol. Nemám rád konkurenčné prostredie, vždy som radšej spravil krok vzad, než by som sa mal s niekym pretekať. Zároveň verím, že nech už sa človek venuje hocičomu, pomyselný koláč je dosť veľký pre všetkých.

Túto tému som mal v hlave už dlhšie. Vlastne aj článok mal byť vonku už minulý týždeň. Mal som však problém, že som ju nevedel poriadne uchopiť. Vedel som presne, čo chcem povedať, no nevedel som prísť na taký spôsob, ktorý by nepôsobil negatívne.  Nechcel som samozrejme vypustiť niečo, s čím ja niesom stotožnený. Keď som si však prečítal tento krátky článok na blogu Visibility, povedal, som si „to je ono“, ten chlap mi hovorí z duše. Téma tohto článku teda trošku súvisí aj s tým, čo som písal nedávno, že keď chceme čokoľvek robiť, mali by sme sa inšpirovať tými najlepšími. 

„Súťaživosť v nás nie je zakorenená. Keď deti spadnú, postavia sa. Keď nevedia vysloviť nejaké slovo, zopakujú si ho. Keď im nejde písmenko, znova si ho napíšu. Jednoducho nesúťažia, nechcú vyhrať.“

Nechcem byť ako ostatní

Rebríčky, súťaže, porovnávanie, to sú veci, ktoré podľa mňa nevyvolávajú nič dobré. Ľudia im ľahko podľahnú, začnú riešiť, že sú viac toto alebo tamto. Raz som bol svedkom debaty, kto je skutočný digitálny nomád a kto nie, kto sa tak môže nazývať, alebo kto si to len vymýšľa. Tam som sa zastavil a pýtal sa sám seba, kde je tá komunita, ktorá si má pomáhať, stretávať sa, prezentovať sa ako ľudia so spoločným životným štýlom. Namiesto toho sa vzájomne hodnotia a to sa každý živí niečim iným. Povedal som si, že toto fakt nechcem. Nechcem sa porovnávať a potom za to hádať. Chcem ísť svojou cestou a tú si budovať sám bez ohľadu na to, čo robia ostatní.

Pre mňa je súťaživosť akýmsi symbolom neistoty, strachu zo samého seba, nedostatku sebavedomia. Ten pocit, kedy človek nie je presvedčený o svojej hodnote, o tom, že robí niečo zmysluplné a tak sa začne porovnávať, súťažiť, snažiť sa dokázať, že je viac ako niekto iný. Tým sa stráca priestor na priateľstvá, spoluprácu, budovanie vzťahov, zdieľanie skúseností. Veci, z ktorých môžu ťažiť všetci.

zamudruj si, tonychef, tony dubravec, blog, bloger,

Sám sebe najväčším súperom

Tiež by som mohol sústrediť pozornosť na iných ľudí a hovoriť si „ten má toto“, „tamtá ma predbehla“, „prečo ja nemám toľko šťastia“ a podobne. Ale som presvedčený, že by ma to zbytočne oberalo o energiu, motiváciu a samozrejme by mi to nijak nepomohlo. Radšej sa pozriem na seba a spýtam sa „v čom som ja iný, čo môžem a chcem ľuďom odovzdať“. A to ma naopak energiou nabije a nakopne.

Sám som sa tak postavil pred veľkú výzvu súvisiacu s mojim blogom. Odpútať sa od kategórie travel blogerov na Slovensku, do ktorej som sa akosi nedopatrením dostal minuloročným úspechom v ankete Bloger roka 2015. Chcem, aby, aj keď skončí vlna popularity travel blogerov, ktorá je aktuálne zrejme na vrchole, nenastal moment, že nemám čo ponúknuť, lebo som sa nechal zviazať jednou témou.

Začiatkom roka som napísal v článkuže sa raz chcem blogom živiť. Je to moje hobby, robím to rád a zo srdca. Možno mám však šťastie, že ma živí normálna práca v agentúre. Práca, ktorú rovnako milujem a nie som vďaka nej odkázaný na to, aby som kalkuloval. Blog som nespravil ako súčasť nejakého biznis plánu, ale preto, že ma bavilo písať a otvárať okno do môjho sveta. Nemalo to byť len o cestovaní, malo to byť o mne, nech už je súčasťou mňa čokoľvek. Je to určite ťažšia cesta, som si toho vedomý. Ale ja som nikdy nemal rád jednoduchšie možnosti. Vždy som bol vo vnútri bojovník (fakt iba vo vnútri 🙂 ), ktorý šiel tvrdohlavo (ale nikdy nie vypočítavo) za tým, čo chcel.

Včera to bol rok, odkedy som si od @milan_not_from_italy prevzal cenu za druhé miesto v súťaži Bloger roka 😊 Keď sa pozriem na ten rok, môžem povedať, že mi tento moment zmenil život. Nielen tým, čo som vďaka tomu zažil, že som dostal aktuálny job, ale aj tým, ako vnímam sám seba a svoju prácu. Som oveľa zodpovednejší, ale aj ambicióznejší a odhodlanejší a vedomý samého seba 💪🏻🙂 Tento rok som sa do finále nedostal, no keby aj áno, nemyslím si, že by sa veľa zmenilo. Naprieč kategóriami je tam však veľa mojich obľúbencov, ktorým veľmi rád prídem na galavečer osobne zagratulovať, pretože o cestovaní píšu násobne lepšie a zanietenejšie než ja ☺️ Môj blog je prostriedkom na rozprávanie môjho príbehu a Bloger roka 2015 v ňom má veľmi dôležitú kapitolu 🙏🏻 Ďakujem za to 😊 . . . . #tonychef #blogerroka2015 #asociaciablogerov #tonydubravec #blogerroka #mladyslovakvusa #slovakblogger #follow #blogger #influencer #storyteller #bmwslovensko #do30chcemnapisatknihu

A post shared by Tony Dúbravec (@tonydubravec) on

Je na každom z nás, ako sa k veci postavíme. Či budeme samých seba vnímať iba v porovnaní s niekym iným, alebo si povieme „toto som ja, taký chcem byť, aj keď sa to nebude páčiť každému“. Vtedy je našim jediným konkurentom naše „včerajšie ja“. Ak sa pozriem rok dozadu a vidím, že som spravil kopu práce, na ktorú som hrdý, nezáleží mi na tom, či niekto spravil viac, alebo spravil to isté. Odkedy som si tohto vedomý, môj život aj práca sú jednoduchšie. Som omnoho prajnejší k ostatným a zároveň mám väčšiu chuť pracovať na sebe a svojich projektoch. Fakt upokojujúci pocit 🙂

Ak sa vám článok páčil, baví vás seriál Zamudruj si a chceli by ste dostávať odo mňa raz mesačne e-mail s novými článkami a projektami, na ktorých robím, prihláste sa do newslettra cez tento formulár 🙂 Ďakujem 🙂

Pridaj sa k ostatným, ktorí pravidelne dostávajú e-mailom súhrn mojich článkov, aktivít a eventov, na ktorých pracujem.

Stiahni si wallpaper „Sám sebe súperom“ pre svoj mobil TU

tony dubravec, bloger, tonychef, facebook

4 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *