Byť sedem dní úplne sám som si nevedel nikdy predstaviť. Teraz ma to čaká

Samotár som nikdy nebol, no stal som sa ním postupne. Aktuálne ma čaká skúška, vďaka ktorej zistím, či už dokážem vydržať sám so sebou a ešte si takto strávený čas aj užiť. Úprimne, pred časom som sa rozhodol, že nechcem svoje šťastie spájať s prítomnosťou iných ľudí. Nie je to však jednoduché, hlavne keď som sa vždy rád vyskytoval v spoločnosti a trávil takmer všetok čas s niekým iným.

Tento článok píšem vo vlaku smerom do Prahy. Ostanem tam niečo vyše 30 hodín s kamarátkou Monikou. V pondelok ráno však príde niečo, čoho som sa celý život desil a aj teraz som ešte dosť nesvoj. Odchádzam na celý týždeň do Francúzska, konkrétne do Marseille a Nice. Toho sa však nebojím (i keď dohovoriť sa vo Francúzsku po anglicky bude celkom peklo). Problém je, že idem úplne sám. Ja viem, veľa cestovateľov tak funguje dlhodobo a nesťažujú sa, no pre mňa to je absolútne nová skúsenosť, ktorá ma nikdy nelákala.

Mám rád spoločnosť ľudí a vždy som automaticky chcel cestovať s niekým ďalším. S frajerkou, otcom, partiou kamarátov či iba s jedným. Problém pri takých cestách však býva to, aby ste si zladili termíny, rozpočet, vytúženú destináciu a podobne. Mne osobne takéto veci veľakrát prekazili cestovateľský zámer. Napríklad v januári som zháňal niekoho na výlet do Sofie, nikomu som nezahral na strunu, takže to padlo. V tom období som si začal hovoriť dosť! Nechcem byť viac na nikoho odkázaný, nechcem, aby niekto iný ovplyvňoval to, kam a kedy pôjdem. Chcem vidieť svet, chcem si užiť, chcem si kúpiť lacnú letenku hneď, ako na ňu natrafím a nie ešte niekoho prosiť, aby išiel so mnou. Aj preto som si neskôr letenku do Sofie kúpil a idem tam v októbri počas mojich narodenín a sám.

cestovanie o samote, tonychef, tony dubravec, blog, bloger, cestovanie

Príbeh Marseille však bol iný. Letenku za 2 eurá nemáte jednoducho čas konzultovať s ďalšími ľuďmi. Musíte po nej skočiť a neriešiť nič viac. Každý sa ma vtedy v novembri pýtal „a s kým pôjdeš?“ Hovoril som, že možno aj sám, aspoň si to skúsim. Alebo prinajhoršom nepôjdem, dve eurá nebudú bolieť. No a teraz je to tu a ja idem. Sám. Na celý týždeň. Mám trošku stres, no stále sa utešujem tým, že všetci tí sólo cestovatelia asi vedia, čo hovoria.

V marci som si aspoň vyskúšal krátky pobyt osamotene. Víkend v Terchovej bol super a fakt mi padol vhod. Predsalen však je to Terchová, nie Marseille. Malé mesto, kde keď vám je smutno prehodíte pár slov s čašníčkou, sprievodkyňou v múzeu alebo predavačkou suvenírov. Neobzeráte sa každú chvíľu, aby ste sa uistili, že vás nikto nesleduje. To v Marseille asi budem musieť, keďže je to vraj mesto s druhou najvyššou kriminalitou vo Francúzsku a celkovo som na Marseille príliš veľa pekného nepočul, čo mi tiež na pohode nepridáva. Aká ale bude realita, to zistím až na mieste a napíšem vám o tom o týždeň v nedeľu. Zatiaľ samozrejme budem denne aktívny na Instagrame a Facebooku, tak budem rád ak to budete aspoň čiastočne prežívať so mnou 🙂 Majte príjemný začiatok týždňa, aj keď ja tie pondelky fakt nenávidím 😀

Followuj ma na Instagrame

Alebo mi lajkni stránku na Facebooku

tony dubravec, bloger, tonychef, facebook

Pridaj sa k ostatným, ktorí pravidelne dostávajú e-mailom súhrn mojich článkov, aktivít a eventov, na ktorých pracujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *