Tirana – Sprievodca hlavným mestom Albánska

Bol to posledný Black Friday, keď som sedel v práci s kamarátom a vtedajším kolegom Máriom, a sledoval, ktorá letecká spoločnosť mi ponúkne najzaujímavejšiu akciovú letenku. Komplikované rozhodovanie nakoniec ukončila moja veta: „Mário, nejdeme na obed, kým nekúpime nejakú letenku“. Po chvíľke ďalšieho hľadania padol výber – Tirana. Letenka za 27 € s WizzAir z Budapešti o vyše päť mesiacov. Albánsko som už raz dávnejšie mal v merku, ale zľakol som sa. Dnes už viem, že minimálne v Tirane na to nie je žiadny dôvod. Čítajte všetko, čo som o tom meste dokázal zistiť za 4 dni, ktoré som tam strávil 🙂

O meste

Tirana je hlavným mestom Albánska od roku 1920. Oficiálne štatistiky hovoria o 400-700 tisíc obyvateľoch, no podľa tamojšieho sprievodcu je to 1 milión. Celkovo žijú v Albánsku 3 milióny ľudí a až 2-3x toľko ich je rôzne po svete. Albánska mena sa volá LEK a za jedno euro dostanete asi 130 lekov. Napriek tomu, že ide o moslimskú krajinu, Albánci o sebe sami hovoria, že nepatria k tej konzervatívnej odnoži. Takže žiadne burky, žiadne zahalené ženy, žiadny zákaz bravčového alebo alkoholu. Bez problémov tu kúpite od prosecca až po Jack Daniel’s. Taká príjemná verzia islamu 🙂 Ostatné informácie sa vám pokúsim priblížiť v jednotlivých odsekoch.

Doprava z letiska a v meste

Skôr, než vám napíšem, ako sa najlepšie dostanete z Tiranského letiska do centra, ešte jedna vec. Do Tirany sme leteli z Budapešti. Toto je letisko je super v tom, že lety odtiaľto sú lacné a je tu veľa dobrých spojení. Základňu tu má aj nízkonákladovka WizzAir. Nevýhodou je však dostupnosť. Kým Viedeň máme na skok, do Prahy sa dostaneme pomerne jednoducho autobusmi aj vlakmi, Budapesť je komplikovaná destinácia.

Väčšina cestovateľov sa tak dohodne s niekym známym, že ho zvezie. My sme však skúsili niečo iné. Išli sme autom a parkovali kúsok od letiska v Airport Parking Center. Ide o strážené parkovisko s možnosťou vnútorného státia. Booknete si miesto online, prídete, odvezú vás na letisko. Po prílete im zavoláte a prídu po vás. Zaplatíte, sadnete do auta a odchádzate spokojní domov. Bez toho, aby ste museli niekoho otravovať alebo sa stresovať kvôli verejnej doprave. Štyri dni na tomto parkovisku nás vyšli na 16€.

V Tirane máte po prílete dve možnosti, ako sa dostať do mesta. Jednou je autobus, ktorý chodí každú hodinu a stojí 150 lekov. Drahšou, ale pohodlnejšou, alternatívou je taxík, ktorý by ste mohli zjednať na 4€ na osobu. My sme využili kompromis. Kým sme čakali na autobus, ktorý nechodil, prišiel za nami týpek, ktorý vôbec nepôsobil dôveryhodne, a ponúkal nám odvoz. Najskôr za 5€ na osobu. To sme ho hneď zrušili. Mali sme alkohol, nevadilo nám čakať. Nakoniec sa umúdril a uvedomil si, že keď už je na letisku, mal by spraviť kšeft. Vyšlo nás to myslím 600-700 lekov, takže 5€ za dvoch. Čo je síce drahšie ako bus, ale stále dosť dobré 🙂 Všetky možnosti vás privezú do okolia hlavného, Skanderbegovho námestia.

Samotná doprava v meste už nie je tak jednoduchá. Nakoľko ale nejde o žiadny Paríž, pokojne zvládnete presuny po vlastných. MHD tu tvoria iba autobusy, ktoré sú rozlíšené farbami. Premáva tu 20 liniek, no chýba nejaká hlavná autobusová stanica. Všetky informácie o doprave v meste sa dozviete na tomto linku.

Internet

Byť na cestách online patrí pre mňa ku komfortu, ktorý si rád doprajem. Odkedy Európska únia zrušila dátové roamingy, veľmi mi to zjednodušilo spoznávanie Európy. Albánsko však zatiaľ v EU nie je a preto sa ho toto nariadenie netýka. Preto sme si hneď na letisku zadovážili albánske simkarty od Vodafone. Jednoznačne odporúčam toto riešenie, keďže internet úžasne uľahčuje orientáciu v mestách, plánovanie denného programu, ale aj hľadanie miest na jedlo či kávu. A nemusíte sa spoliehať na žiadne free wifiny. Za balík so 6GB dát sme zaplatili cca 9€. Môj obdobný paušál doma stojí 40 🙂

Ubytovanie

Už pomerne dlho riešim ubytko takmer výhradne cez Booking.com. Ponuka sa stále zlepšuje aj medzi hostelmi, apartmánmi a lacnejšími možnosťami. Aj tentokrát sme teda volili Booking a vybrali si pekný apartmán, asi 10 minút chôdze od hlavného námestia. Veľmi pekne zariadený byt s „luxusným“ výhľadom a nekonečne pomalým výťahom 😀 Cena bola nadštandardne dobrá, 70€ za oboch na 3 noci, takže asi 12€/osoba/nooc.

Booking.com

Atmosféra

Kto hľadá moderné mesto, luxus, komfort a podobne, pravdepodobne ho Tirana sklame. Už podľa fotiek môžete vidieť, že toto nie je moderná metropola. Je to veľké balkánske mesto so všetkým, čo k balkánskym krajinám patrí. Tým, ako som sa tam cítil, mi veľmi pripomínala moje milované Skopje, aj keď ide o dosť odlišné mestá.

>>Prečítajte si aj o Skopje, mojej destinácii čislo 1 za rok 2017<<

https://www.instagram.com/p/Bhuc8hTAglg/?taken-by=tonydubravec

Kto na Balkáne bol, ten to pozná. Nikto nič poriadne nerobí, no nikomu to nevadí. Kavičkové a cigaretové siesty sú väčšinovou časťou pracovných dní. Žiadny stres, žiadne naháňanie, proste pohoda. Keď sa k tomu pripojí krásne počasie, musí si to zamilovať každý. Tirana je iná, ako všetky mestá, ktoré som doteraz navštívil. Je to stoka, no taká sympatická. Prepálené komunistické megabudovy sú doplnené kopou zelene, talianskou architektúrou v centre, stále pribúdajúcimi mrakodrapmi, do ktorých chce mesto nahnať svetových investovor, ktorých je tu stále málo. Starý Mercedes je riešením komplexu z dlhodobej chudoby v komunizme, no k tomu mestu prosite patrí. Snažím sa nájsť vhodné slová, ako to opísať, ale stále mi napadá len: pohoda, slnko, káva, jedlo a mercedesy 🙂

Jedlo a káva = môj život

Tirana a gastronómia. Nie zážitková, ale taká normálna, ľudská. Albánci majú radi mäso, neboja sa pečiva a hranoliek, no cudzie im nie sú ani grécke šaláty, syry alebo tzatziki. A netreba zabudnúť na rakiju, to je život 🙂 Jedlo v reštauráciach je tu veľmi lacné a za večeru alebo obed pre dvoch sme v tradičnom podniku s grilom nedali viac ako 9€ za oboch (vrátane rakije). Ak chcete úplne tradičnú reštauráciu, pripravte sa na dvojnásobok. Večera v talianskej reštaurácii pre dvoch aj s vínom stála okolo 15€. Pridám vám zoznam reštaurácií, kde sme za tých pár dní jedli.

ODA – Tradičná albánska reštaurácia. Dostali sme viacero odporúčaní, no za mňa drahé a nie úplne chutné.

Kernace Zgare Fatosi – Ak by ste nezahli do uličky k Ode, ale pokračovali pár metrov ďalej ku kruhovému objazdu, po ľavej strane nájdete niekoľko podnikov s grilom. To sú práve tie, ktoré nás oslovili najviac. Dobrý jedlom, ochotnou obsluhou, ktorá nevedela nijak extra po anglicky, ale urobila všetko pre to, aby vám dala, čo chcete. Znakom, že sme si vybrali správne, bolo to, že tu jedli najmä domáci a bolo takmer stále plno. Tak sme sa najedli aj napili do sýta spolu s nimi a počkali na účet. Za 4 alebo 5 návštev nebol väčší ako 1 100 lekov, teda 9€. Bez rakije 6 🙂

Vita 99 – Spomínaná talianska reštaurácia na slušnej úrovni. Čašníčka s veľmi dobrou angličtinou, veľmi ochotná a priateľská, čudujúca sa, čo nám na Tirane páči 🙂 Mário si dal rizoto, ja samozrejme carbonara špagety, k tomu nechýbalo biele víno, všetko k maximálnej spokojnosti. Fakt odporúčam, ak vám už mäso z grilu ide hore krkom, alebo ak ste pricestovali ako párik a chcete romantickú večeru.

Čo sa týka kávy, toto je mesto kávičkárov. Kávu tu pije každý a všade a dokonca ju aj celkom vedia robiť. Nie je to žiadna výberová tretia vlna, flat white by nám asi tiež nespravili, ale s espressom nebol nikde najmenší problém, čo sa nedá povedať ani o našom „vyspelom“ Slovensku. Výber kaviarní pre vás nemám, pretože sú naozaj všade. A tie ceny, že 50 lekov za jedno espresso. Raj na zemi 🙂

Najväčšie námestie na svete

Keď vám niekto v Tirane povie „stretneme sa na námestí“, ešte to nemusí automaticky znamenať, že sa nájdete 🙂 Najväčšia plocha pre chodcov na celom Balkáne sa volá Skanderbegovo námestie. Jeho výstavba stála 30 miliónov €, podľa nášho sprievodcu cena zahŕňa aj náklady na korupciu 🙂 Tú majú v Albánsku aj po 26 rokoch od pádu komunizmu veľmi radi.

https://www.instagram.com/p/BhXAU7vgNor/?taken-by=tonydubravec

Pod námestím sú vybudované podzemné garáže. Zaujímavosťou je, že námestie je postavené tak, že je v strede vyvýšené. Je to kvôli tomu, že keď cez leto prídu 40° horúčavy, z kopčeka sa začne zvyšok námestie zavlažovať. Okolo námestia sú tri dôležité budovy.

Národné historické múzeum so slávnou mozaikou na priečelí. Tá je populárnejšia než samotné múzeum. Jej pravá strana symbolizuje silu komunizmu, ľavá zasa bojovnú históriu Albánska.

Opera, pred ktorou sa každé ráno stretávajú účastnícit free walking tour.

Mešita zo 17. storočia, ktorá prežila aj silnú vlnu ateizácie počas komunizmu. Počas našej návštevy ju rekonštruovali. V jej tesnej blízkosti je aj Hodinová veža, ktorá bola so svojími 35 metrami kedysi najvyššou stavbou mesta.

Okolie námestia aktuálne prechádza výraznou revitalizáciou a verím, že výsledok bude stáť za to. Upútať vašu pozornosť môže aj oranžová budova národnej banky, alebo žlté budovy albánskych ministerstiev, ktoré navrhovali talianski architekti Florestano de Fausto a Armando Brasini.

Kontroverzná pyramída

Najviac nenávidená stavba v meste, ktorá je ale lákadlom každého návštevníka. Pyramída bola postavená na počesť vodcu Envera Hodžu a svojho času stála 210 miliónov dolárov!! Po páde režimu slúžila ako konferečná sála, no dnes iba chátra a je terčom rôznych graffiti umelcov. Zaujímavé je, že po jej strane sa dá vyliezť až na vrchol. Aj keď ma lákalo vypiť si fľašu vína na vrchole s dobrým výhľadom, pri pohľade na pomerne strmú stenu som odolal.

Dajti Ekspres

Jednou z obľúbených atrakcií, ktoré Tirana ponúka je aj kabínková lanovka Dajti Ekspres. Je síce troška vzdialená od centra, ale dá sa dostať autobusom pomerne blízko. Odvezú vás sem autobusové linky Porcelan a Kombinat-Kinostudio. 

https://www.instagram.com/p/BhkP2IpgyeJ/?taken-by=tonydubravec

Presné trasy týchto liniek nájdete na tomto webe. Lístok na lanovku stojí myslím okolo 900 lekov, hore je hotel aj s reštauráciou, rôzne detské atrakcie a dá sa sem dostať autom, i keď netuším ako 🙂 Každopádne výhľad určite super a kto má rád lanovky, užije si to.

Free Walking Tour

Píšem o tom takmer v každom sprievodcovi a nebude tomu inak ani teraz. Aj keď sme väčšinu mesta stihli prejsť po vlastnej osi, vyskúšali sme aj miestnu free walking tour. Tá začína pred budovou opery, každý deň o 10:00 a 18:00. Trvá asi dve hodiny a musím povedať, že nesklamala ani trochu. Veľmi dobrý výklad sympatického mladého sprievodcu, prešli sme všetkými najdôležitejšími miestami Tirany, pochopili ich snahu dostať sa do EÚ, spoznali ich historický kontext. Fakt ma to bavilo a na záver nám ešte sprievodca odporučil miesto na obed 🙂

https://www.instagram.com/p/BhZzLR9AFW4/?taken-by=tonydubravec

Niektoré zaujímavé miesta, ktoré môžete vidieť počas tour, si môžete pozrieť v albume nižšie. Mňa najviac zaujalo Hodžovo bývalé sídlo, pri ktorom začína drahá štvrť Tirany s rôznymi posh podnikmi. Niečo ako nábrežie Eurovei v centre mesta 😀 V tejto štvrti kedysi bývali všetci najvyšší komunistickí pohlavári.

Free Walking Tour, ako z ich názvu vyplýva, sú zadarmo a platíte formou tringeltu pre sprievodcu podľa vlastného uváženia a možností. Tiranská tour končí pred budovou ortodoxnej katedrály, ktorá patrí medzi tie modernejšie stavby mesta.

Nádherné parky

Milujem mestá, menšie, ale aj svetové metropoly. Čo ma ale na mestách baví najviac, keď sa pred ich ruchom dokážem ukryť v krásnom parku. Parky sú také pľúca miest, kde sa čas troška spomalí, človek si vydýchne, ideálne, keď si môže sadnúť, ľahnúť, najesť sa a napiť sa.

https://www.instagram.com/p/BjAlKAfgmis/?taken-by=tonydubravec

Tirana má parkov a zelených priestranstiev hneď niekoľko. Za pozornosť stojí najmä Veľký park, ktorý už podľa názvu hovorí, že je najväčší v meste. Veľmi sa mi páči bohatá infraštruktúra chodníkov, športoviská, detské ihriská, amfiteáter a jazero. Super miesto, presne takto by park mal fungovať 🙂

Stojí Tirana to za to?

Bez diskusie – ÁNO. Tiranu ale treba navštíviť čo najskôr, kým nestratí to, čo ju robí tak jedinečnou. Nikde na svete som doteraz nevidel pouličného predajcu cigariet, iba tu a bolo to úžasné. A tam tie momenty, ktoré si ma získali, zďaleka nekončili. Veď napríklad také autá. Tirana ponúka výber skoro ako Monako. Od najstarších črepov až po Lamborghini či Rolls-Royce. Okrem toho sú tu aj ďalšie miesta, ktoré stoja za návštevu, ale nenapísal som o nich, pretože som ich osobne neabsolvoval. Medzi ne patrí napríklad Múzeum tajnej služby, prezývané aj House of Leaves, pretože padajúce lístie bolo jediné, čo ste v okolí tej budovy mohli počuť, tak tajní boli agenti v nej. Potom je to Bunk’Art, múzeum v bývalom atomovom kryte Envera Hodžu. A nakoniec spomínaná ortodoxná katedrála, ktorá je hneď oproti House of Leaves.

Je podľa vás článok užitočný? Zdieľajte ho na Facebooku so svojími známymi. Možno sa spolu vyberiete Tiranu navštíviť.

Zabudol som v článku niečo spomenúť, čo by vás zaujímalo? Určite mi napíšte koment alebo správu, nech vám odpoviem a môžem to doplniť aj do článku 🙂