Keď by som použil slovo sebaláska pred väčšinou mojich známych, zrejme by si mysleli, že som sa zbláznil. Je to predsalen téma, o ktorej sa príliš nehovorí (zo strany chlapov už vôbec nie) a ľudia v skutočnosti ani nepoznajú význam toho slova. Zamieňať si sebalásku s narcismom je podľa mňa neskutočne povrchné, ale zasa taká je aj doba. Ja som si za posledné skoro dva roky prešiel zaujímavou cestou, ktorú volám cestou prijatia samého seba, pochopenia toho, kým som a následného učenia mať sa skutočne rád. Nebolo to vždy jednoduché, ani príjemné, no spätne je nesmierne vzrušujúce pozorovať všetky zmeny. Čo to teda tá sebaláska (nie) je a prečo si myslím, že je dôležité o nej hovoriť?

Nie je to sebeckosť ani výhovorka

Svet by nemal stáť na extrémoch. Ak o sebe poviem, že myslím v prvom rade na svoje šťastie, neznamená to, že som sebecký, arogantný a nezáleží mi na iných ľuďoch. Len jednoducho viem, že keby som dlho robil všetko preto, aby bol spokojný niekto iný, tak sa to vo mne nakopí. Postupne by sa tak začala prejavovať silná frustrácia, ktorá sa môže vykrištalizovať až do nepríjemného konlifktu. A to predsa nepomôže nikomu. Postarať sa najskôr o svoje šťastie znamená, že sa môžem následne efektívnejšie starať o šťastie iných, na ktorých mi záleží. Stačí sa na vec pozrieť s nadhľadom 🙂

Ženským svetom rôznych blogeriek už téma sebalásky rezonuje. Bohužiaľ však mám z toho pocit, že si túto tému spájajú baby iba s tým, ako vyzerajú, že je v poriadku mať kilo navyše alebo kilo menej a podobne. Že vlastne sa to celé točí iba o prijatí svojej vonkajšej podoby a skutočná podstata ide bokom. K tomu je ešte na mieste otázka, kde je hranica medzi úprimným prijatím seba a vyhováraním sa, že veď som takýto, tak načo by som s tým niečo robil.

Sebaláska nemá slúžiť na obhajovanie našich nedostatkov, ale na to, aby som si povedal, čo robím zle, čo nerobím a mal by som, a s vnútorným presvedčením pracovať na zlepšení.

sebalaska, tony dubravec, tonychef, blog, bloger, bloger roka,

Čo to teda je?

Napísal som, s čím si ľudia chybne sebalásku zamieňajú. Ale ako je to teda naozaj (aspoň podľa mňa)? Je to o uvedomení si samého seba. Svojich pozitív, ale aj negatív. Pochopenie svojej jedinečnosti, toho, že my sami sme najdôležitejšími ľuďmi v našich životoch. Znamená to vybudovanie zdravého sebavedomia (pozor, nie nekritického obhajovania). Akýkoľvek názor iných ľudí prestane byť dôležitý, keď sme k sebe úprimní a máme sa skutočne radi. Nepáči sa niekomu, ako vyzeráte? Ako sa smejete, vyjadrujete, aký máte na niečo pohľad? Dotkne sa vás to, ak vy sami ste so sebou absolútne vyrovnaní? Som si istý, že nie 🙂

Sebaláska má obrovský vplyv aj na vzťahy. Nielen tie partnerské, ale aj priateľské, rodinné alebo pracovné. Určite už ste počuli, že iba človek, ktorý má naozaj rád samého seba, môže mať skutočne rád niekoho iného. Kto necíti lásku k sebe, začne ju chorobne očakávať a vyžadovať od niekoho iného, čo samozrejme nie je udržateľné. Keď máte radi tú osobu v zrkadle, nie je pre vás problém byť k ostatným otvorenejšími. Nebojíte sa niekoho odmietnuť, povedať niečo, čo nemusí byť príjemné. Čítal som k tomuto peknú metaforu:

„Len keď váš pohár bude naplnený, môžete z neho nalievať ostatným.“

Reálna sebaláska vám môže na prvý pohľad narobiť vo vzťahoch problémy, pretože nie každý bude „na rovnakej vlne“. Niekto sa môže uraziť, môžu sa vám niektorí ľudia vzdialiť, niekto zaručene nebude pripravený na úprimnosť a aj vy sami si začnete všímať, s kým chcete tráviť čas a kto vás v konečnom dôsledku iba oberá o energiu. V skutočnosti však len začne kvalita vzťahov vyhrávať nad ich kvantitou a to znamená iba šťastie pre vás 🙂 Nezľaknite sa toho, že zrazu bude okolo vás menej ľudí, ten najlepší čas si aj tak užijete sami so sebou.

Prečítajte si, ako som svoju osamotenosť zmenil na samostatnosť

Maj sa vždy na prvom mieste

Viackrát som už bol terčom kritiky, vraj myslím iba na seba a na nikoho iného. Musím povedať, že som sa tomu dlhšie bránil a nechcel to pripustiť, až raz prišiel ten oslobodzujúci moment. Pozrel som sa pravde do očí a povedal „Áno, to som ja. Myslím v prvom rade na seba, na svoje šťastie, a nevidím na tom vôbec nič zlé, práve naopak.“

Kto iný by mal byť v mojom živote na prvom mieste? Mám 26 rokov, nemám záväzky, žijem neskutočne slobodné obdobie môjho života, darí sa mi cestovať, práca je tiež fajn, prečo by som si to nemal užiť? Aby som v niekoho očiach nevyzeral ako sebec, alebo egocentrik? Naučil som sa, že to, ako na nás pozerajú iní ľudia, vypovedá viac o nich, než o nás. Pretože ľudia majú prirodzene stanovené nejaké očakávania, predstavy o tom, akými by sme mali byť. A keď je realita náhodou iná ako očakávania, nie vždy to dokážu prijať.

https://www.instagram.com/p/Bb1R4-rgbQk/?taken-by=tonydubravec

Veľa ľudí by asi nečakalo, že budem na blogu rozoberať túto tému. No práve naopak, môj blog bol od začiatku veľmi osobný a je častokrát sondou do mojej mysle a duše. Myslím si, že aj chlapi by mali venovať pozornosť téme s tak výrazným vplyvom na kvalitu života, ako je sebaláska. Možno je niekedy jednoduchšie hrať sa na „hrdinu“ a „mača“, ktorého sa takéto veci netýkajú. Ja však verím tomu, že to je iba krátkodobé klamanie samého seba. Možno sa len každý z nás potrebuje silno popáliť, aby dal samému sebe druhú šancu a začal sa viac venovať svojmu vnútru a skutočným hodnotám. Ak sa nájde aspoň jeden človek (ideálne chlap), ktorý sa po prečítaní článku pozrie v zrkadle do vlastných očí a do svojich úprimných myšlienok, budem fakt spokojný 🙂

Ďakujem za pozornosť pri „necestovateľskej“ téme a poteší ma, ak mi napíšete svoju skúsenosť. Čo pre vás znamená sebaláska? Venujete jej pozornosť? Pomáha vám sebauvedomenie? Píšte mail, alebo na Facebooku, či do directu na Instagrame 🙂