Salvádor a klimatické zmeny

Salvádor, ako najmenšia krajina Strednej Ameriky, produkuje skutočne výnimočnú plantážnu kávu. Korene pestovania sa tu spájajú už s indiánmi, ktorí s jej výsadbou začali ako prví.

Nedávno sme vám priblížili problematickú situáciu pestovateľov kávy v Indii, pričom sme zároveň spomenuli, že nástrahy sa nevyhýbajú ani štátom Latinskej a Južnej Ameriky. Salvádor nie je výnimkou.

Nevyspytateľná klíma

             Kávovníky v Salvádore musia v súčasnosti bojovať s tzv. coffee rust, alebo plesňou kávovníkových listov, čo je choroba, ktorá sa usádza na spodnej strane listu a požiera ho. Krík bez listov nie je schopný výživy, nemôže rásť a farmár prichádza o úrodu. Do troch rokov ker odumrie, pretože bez listov neprebieha fotosyntéza.

Rovnako sa táto choroba, prezývaná aj Roya, vyvíja a prispôsobuje. Kedysi sa do vyšších nadmorských výšok nedostala. Ak bola farma položená vyššie ako 800 m.n.m., farmár sa nemal čoho obávať. No teraz už takáto nadmorská výška nie je prekážkou. Zároveň sa skrátil aj jej životný cyklus, ktorý pôvodne trval 90 dní, dnes je to 30. Pre pochopenie môžeme uviesť, že ak sa v minulosti nastriekali kríky fungicídmi, kávovník bol v bezpečí na tri mesiace. Dnes má po mesiaci krík nové listy aj s novou chorobou, čo znamená, že farmárovi hrozí, že behom 30 dní príde o celú plantáž.

To samozrejme súvisí aj s financiami a nastavením rozpočtu. Na začiatku roka si farmár stanoví, že prebehnú štyri kontroly a preventívne opatrenia voči chorobe. Ak však potrebuje piatu, nemá na ňu peniaze ani ľudí a výsledok je potom rovnaký, ako keby nespravil kontrolu vôbec. Navyše prišiel o peniaze.

Coffee Rust

Coffee rust, Zdroj: wikipedia.org

Ďalším problémom je počasie. Kávovník potrebuje vodu, vďaka ktorej môže kvitnúť a prinášať úrodu. Dažde však neprichádzajú vždy keď treba a to znamená, že kávovník nekvitne. Výrobcov kávy tak čaká ťažký rok. Na to, aby kávovník dobre kvitol, potrebuje približne 30 milimetrov vody. Minulý rok však napríklad na farme Andrésa Quintanillu mali 8 milimetrov už vo februári, čo spôsobilo, že krík začal kvitnúť. No 8 milimetrov bolo príliš málo. Od času kvitnutia závisí aj obdobie zberu, ktoré sa počíta tak, že ku dňu kvitnutia kávovníka sa pripočíta 210 až 240 dní – v závislosti od druhu (Pacamara trvá dlhšie než napríklad Bourbon) – výsledkom je termín, kedy je potrebné zahájiť zber.

Strach o živobytie

 Sociálny faktor v Salvádore  tiež zohráva svoju dôležitú úlohu. Tak, ako v Indii, aj v Salvádore odchádza skúsená pracovná sila do miest a teda chýba na farmách. Prístup k farmám vnímajú rozdielne aj rôzne generácie.  Andrésov starý otec vlastnil farmu, ktorú má po jeho smrti na starosti jeho otec. Ten ju však iba udržiava, nie je totiž farmárom. Je právnik. Na farmu chodí pozrieť cez víkend, aby vedel, čo sa stihlo spraviť. Lenže nová generácia, súčasťou ktorej je aj Andrés, nechce pracovať v kanceláriách korporácií, kde bude mať istotu a kariérny postup. Ide o pomerne vzácny úkaz, preto sa táto generácia nazýva aj „shooting star“. Mladí ľudia sa dali na riskantnejšie povolanie bez istoty – nevedia, ako sa bude v danom roku dariť úrode, či príde nejaká choroba, či bude vhodné počasie. A ak sa aj všetky tieto faktory zosúladia, stále ich trápi otázka, či budú ceny kávy také, aby zaplatili náklady.

Ceny káv totiž podľa Andrésa klesli. Pohybujú sa podľa toho, aké je v Brazílii počasie, či je sucho alebo mokro. Spomína na obdobie, kedy bola cena kávy 2,20. Potom prišla predpoveď počasia, ktorá hovorila o šiestich dňoch dažďov. Cena spadla na 2,05. Z iného zdroja zasa prišli informácie, že sezóna bude suchá, čo opäť spôsobilo vzostup ceny. O čom to vypovedá? Cena neodráža ani tak to, či bude dostatok kávy, kedy by logicky v prípade nedostatku cena stúpala a v prípade nadmernej úrody klesala, ale cenu ovplyvňujú rôzne iné faktory. Môže sa teda stať, že náklad na vrece kávy je 140 dolárov, no na trhu sa predá za 100.

Ak nastane takéto obdobie, nie je veľa možností, čo spraviť. Z ôsmich salvádorských bánk poskytuje poľnohospodárske pôžičky iba jedna. Dôvod je prostý – obchod s kávou je veľmi neistý. Na druhej strane je nutné povedať, že farmári majú sami problém hospodáriť s peniazmi. Častokrát sa stane, že si majiteľ požičia od banky 100 000 dolárov, z ktorých 60 000 dá na farmu a za zvyšok si kúpi napríklad nové auto. Následne nie je schopný splácať dlh a banka mu vezme založený majetok – plantáž. Tá potom zostáva opustená, neprodukuje a chátra, robotníci nemajú prácu, a odchádzajú preč.

Situácia je čoraz komplikovanejšia. Máloktorý farmár premýšľa nad tým, či jeho káva získa v hodnotení 87 bodov alebo nie. Skôr sa zaujíma o to, či dokáže splácať úvery na farmu, alebo o ňu príde. Ak sa to stane, čo bude so všetkými ľuďmi, ktorí na nej pracovali?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *