Sobota, štvrť na osem, vonku od rána také teplo, že aj keby som horel v pekle s Luciferom (čo pravdepodobne aj budem 🙂 ), cítil by som sa ako na lyžovačke v Alpách (nikdy som síce nelyžoval, ale snažím sa si to tu predstavovať:) ). Od pondelka máme nového spolubývajúceho, nakoľko majiteľovi motela po siedmych týždňoch začalo vadiť, že sme traja na izbe pre štyroch a narozdiel od všetkých podobných prípadov nedoplácame za štvrtého. Nuž ťahať ho za nos, že stále niekoho hľadáme nám vydržalo dosť dlho. Najmä keď nám priemerne dva kráť za týždeň poslal niekoho, kto by s nami mohol bývať a my sme s pokojom odpovedali, že nikoho nehľadáme 🙂 Možno aj preto, že „izba pre štyroch“ má veľkosť staromládeneckej garsónky, nemá žiadnu skriňu, stôl a podobné základné veci, a tak tu kufre skladujeme, kde sa dá. Ale hlavne, že máme kuchyňku 🙂 Rozumejme sporák, kde fungujú tri zo štyroch horákov, rúra vôbec, drez, chladničku a mikrovlnku.

Aby som sa ale vrátil k novému spolubývajúcemu, majiteľ nám teda povedal, že ak nikoho nenájdeme, sťahujeme sa do izby pre troch, ktorú on samozrejme má. Zaujímavé, že ju nemal keď sme v júni prišli 🙂 Tak sme sa nejako pripravili, že horšie to už snáď nebude, keď tu som sa v nedeľu popoludní rozprával s našimi susedmi, troma slovenskými junákmi, ktorí na ich nešťastie platili aj za štvrtého. Tí mi povedali, že nakoľko vedia o našej situácii, rozmýšľali o tom, že jeden z nich pôjde k nám a dvaja na izbu k Čechovi a Američanke, ktorí zhodou okolností mali práve dve voľné miesta. Možno to znie komplikovane, ale jednoducho situácia win-win-win-win. Teda jediný som trošku utrpel ja, nakoľko doteraz som spával sám a zrazu mám vedľa seba Ľuba, ktorý má chrbát ako pristávacia dráha na letisku Heathrow. 

Na prvú noc som bol teda veľmi zvedavý, ale nič som nepodcenil a dali sme si dávku rumu 🙂 (15,10 za 1,75 litra v Green´s discount beverages na 28th Ave N) Išli sme na párty, ktorá ma iba utvrdila v tom, že ma to tu vôbec neberie. Kopa ľudí, čo ja mám síce rád, ale keď o druhej barman pobalí všetok tvrdý alkohol, akosi to pokazí dobre rozbehnutú noc. A keďže viem, aké je tu drahé víno v obchode, nechcel som zisťovať koľko ma vyjde taký červený strik na diskotéke. Takže som sa odobral do postele, za chvíľu dorazil aj Ľubo a prvú noc sme zvládli naozaj statočne. Žiadne telo na telo, kradnutie prikrývky ani nič podobné 🙂 Odvtedy pohoda, ako dlhoročný pár, ktorý spolu už iba prespáva v posteli 😀

Slovensko + Talian pred pondelkovou párty :)

Slovensko + Talian pred pondelkovou párty 🙂

Plánovanie

Čas neúprosne plynie ( ja sa teším 🙂 ) a teda je vhodná doba riešiť to, prečo sme asi všetci tu. Cestovanie po USA. Na cestovanie má každý účastník 30 dní odo dňa, kedy prestane pracovať. Ja som sa definitívne rozhodol, že v práci končím 28. augusta a Myrtle Beach opúšťam 31. augusta. Nakoľko sme sa s mojimi spolupútnikmi nedohodli dostatočne pred odchodom do USA (na tento problém som upozornil v poslednom dieli seriálu), vykľulo sa z nich, že pre nich je najdôležitejšia plavba po Karibiku. Hovorím si fajn, sme kamaráti, každý máme inú predstavu, môžme zvyšok trip absolvovať spolu. Nuž ani to sa neudeje, takže dva a pol týždňa pravdepodobne strávim sám. Síce je to zvláštny pocit, ale nebojím sa, ešte som sa nikde nestratil 🙂 Možno to bude aj väčšie dobrodružstvo. Jediná nevýhoda je to, že finančne to môže výrazne ovplyvniť moje plány, nakoľko napríklad požičanie auta pravdepodobne neprichádza do úvahy.

Posledné dni teda premýšľam, čo všetko chcem stihnúť za tých 17 dní. Momentálne sú naplánované Miami, Las Vegas, San Francisco, Los Angeles, Washington, New York, odkiaľ aj odlietame domov. Miami som sa chcel pôvodne vyhnúť, nakoľko ma vôbec neláka, ale so Spirit Airlines ma letenky z Myrtle Beach do Miami + z Miami do Las Vegas vyjdu lacnejšie ako z Myrtle do Vegas. Nakoľko si ale Spirit účtuje poplatky ešte aj za príručnú batožinu, snažím sa to vyriešiť nejakou inou spoločnosťou, ktorá má batožinu v cene. V hre sú teda aj okolité letiská, možno aj Orlando, kde by som hneď skočil do Disneylandu, jednoducho veľa informácií a do toho sa snažím nájsť niekoho, s kým sa mi križujú dátumy a plány. Zatiaľ neúspešne, ale verím, že o týždeň už budem mať aspoň letenky na západ.

Bez názvu

Verte, neverte, sú to naozajstné starosti, nakoľko naplánovať behom tak krátkeho obdobia tak veľa vecí chce množstvo energie. Verím však, že výsledok bude stáť za to 🙂 Dovtedy musím odrobiť ešte šesť týždňov, čo ma naozaj desí, ale snáď to prejde ešte rýchlejšie, ako doterajších šesť. V práci si každé ráno z chuti zanadávam, ako je toho veľa. Do dvanástej to prejde rýchlo ale potom sa to ťahá ako poriadna kofolová slina. Ale o druhej rutine už nebudem písať predsa 🙂

Bežná porcia riadov z jednoho obedu v "našej" reštaurácii :)

Bežná porcia riadov z jednoho obedu v „našej“ reštaurácii 🙂

Na tento týždeň by som sa s vami rozlúčil, viem, že článok je trošku kratší, ale nedá sa písať omáčky o ničom 🙂 Maximálne vám môžem spomenúť, že ako poriadny fanatik do tenisiek, som si urobil takú malú radosť a jedny si objednal (už som musel lebo všetci na okolo si už kúpili a ja som paradoxne ostal posledný). Ak chcete vedieť, aké, sledujte môj InstagramOkrem toho, samozrejme, lajkujte fanpage Tonychefkde nájdete aj nejaké iné príspevky z môjho života, alebo len veci, ktoré ma zaujmú. Napríklad môj vlastný zjednodušený recept na makaróny so syrom

Na záver len pripomenutie, nezabúdajte zdieľať, lajkovať, komentovať, písať správy. Veľmi sa tomu poteším 🙂 Pokojne mi napríklad poraďte, čo by som si mal dať na zoznam pre septembrové cestovanie 🙂

Teším sa na vás o týždeň 🙂

0. diel – Prípravy

1. diel – Tri dni v rozpakoch

2. diel – Smetiar

3. diel – Výplata

4. diel – Rutina

5. diel – Amigo

6. diel – 10 „pravidiel“