Salvádor a klimatické zmeny

Salvádor, ako najmenšia krajina Strednej Ameriky, produkuje skutočne výnimočnú plantážnu kávu. Korene pestovania sa tu spájajú už s indiánmi, ktorí s jej výsadbou začali ako prví.

Nedávno sme vám priblížili problematickú situáciu pestovateľov kávy v Indii, pričom sme zároveň spomenuli, že nástrahy sa nevyhýbajú ani štátom Latinskej a Južnej Ameriky. Salvádor nie je výnimkou.

Nevyspytateľná klíma

             Kávovníky v Salvádore musia v súčasnosti bojovať s tzv. coffee rust, alebo plesňou kávovníkových listov, čo je choroba, ktorá sa usádza na spodnej strane listu a požiera ho. Krík bez listov nie je schopný výživy, nemôže rásť a farmár prichádza o úrodu. Do troch rokov ker odumrie, pretože bez listov neprebieha fotosyntéza.

Rovnako sa táto choroba, prezývaná aj Roya, vyvíja a prispôsobuje. Kedysi sa do vyšších nadmorských výšok nedostala. Ak bola farma položená vyššie ako 800 m.n.m., farmár sa nemal čoho obávať. No teraz už takáto nadmorská výška nie je prekážkou. Zároveň sa skrátil aj jej životný cyklus, ktorý pôvodne trval 90 dní, dnes je to 30. Pre pochopenie môžeme uviesť, že ak sa v minulosti nastriekali kríky fungicídmi, kávovník bol v bezpečí na tri mesiace. Dnes má po mesiaci krík nové listy aj s novou chorobou, čo znamená, že farmárovi hrozí, že behom 30 dní príde o celú plantáž.

To samozrejme súvisí aj s financiami a nastavením rozpočtu. Na začiatku roka si farmár stanoví, že prebehnú štyri kontroly a preventívne opatrenia voči chorobe. Ak však potrebuje piatu, nemá na ňu peniaze ani ľudí a výsledok je potom rovnaký, ako keby nespravil kontrolu vôbec. Navyše prišiel o peniaze.

Coffee Rust

Coffee rust, Zdroj: wikipedia.org

Ďalším problémom je počasie. Kávovník potrebuje vodu, vďaka ktorej môže kvitnúť a prinášať úrodu. Dažde však neprichádzajú vždy keď treba a to znamená, že kávovník nekvitne. Výrobcov kávy tak čaká ťažký rok. Na to, aby kávovník dobre kvitol, potrebuje približne 30 milimetrov vody. Minulý rok však napríklad na farme Andrésa Quintanillu mali 8 milimetrov už vo februári, čo spôsobilo, že krík začal kvitnúť. No 8 milimetrov bolo príliš málo. Od času kvitnutia závisí aj obdobie zberu, ktoré sa počíta tak, že ku dňu kvitnutia kávovníka sa pripočíta 210 až 240 dní – v závislosti od druhu (Pacamara trvá dlhšie než napríklad Bourbon) – výsledkom je termín, kedy je potrebné zahájiť zber.

Strach o živobytie

 Sociálny faktor v Salvádore  tiež zohráva svoju dôležitú úlohu. Tak, ako v Indii, aj v Salvádore odchádza skúsená pracovná sila do miest a teda chýba na farmách. Prístup k farmám vnímajú rozdielne aj rôzne generácie.  Andrésov starý otec vlastnil farmu, ktorú má po jeho smrti na starosti jeho otec. Ten ju však iba udržiava, nie je totiž farmárom. Je právnik. Na farmu chodí pozrieť cez víkend, aby vedel, čo sa stihlo spraviť. Lenže nová generácia, súčasťou ktorej je aj Andrés, nechce pracovať v kanceláriách korporácií, kde bude mať istotu a kariérny postup. Ide o pomerne vzácny úkaz, preto sa táto generácia nazýva aj „shooting star“. Mladí ľudia sa dali na riskantnejšie povolanie bez istoty – nevedia, ako sa bude v danom roku dariť úrode, či príde nejaká choroba, či bude vhodné počasie. A ak sa aj všetky tieto faktory zosúladia, stále ich trápi otázka, či budú ceny kávy také, aby zaplatili náklady.

Ceny káv totiž podľa Andrésa klesli. Pohybujú sa podľa toho, aké je v Brazílii počasie, či je sucho alebo mokro. Spomína na obdobie, kedy bola cena kávy 2,20. Potom prišla predpoveď počasia, ktorá hovorila o šiestich dňoch dažďov. Cena spadla na 2,05. Z iného zdroja zasa prišli informácie, že sezóna bude suchá, čo opäť spôsobilo vzostup ceny. O čom to vypovedá? Cena neodráža ani tak to, či bude dostatok kávy, kedy by logicky v prípade nedostatku cena stúpala a v prípade nadmernej úrody klesala, ale cenu ovplyvňujú rôzne iné faktory. Môže sa teda stať, že náklad na vrece kávy je 140 dolárov, no na trhu sa predá za 100.

Ak nastane takéto obdobie, nie je veľa možností, čo spraviť. Z ôsmich salvádorských bánk poskytuje poľnohospodárske pôžičky iba jedna. Dôvod je prostý – obchod s kávou je veľmi neistý. Na druhej strane je nutné povedať, že farmári majú sami problém hospodáriť s peniazmi. Častokrát sa stane, že si majiteľ požičia od banky 100 000 dolárov, z ktorých 60 000 dá na farmu a za zvyšok si kúpi napríklad nové auto. Následne nie je schopný splácať dlh a banka mu vezme založený majetok – plantáž. Tá potom zostáva opustená, neprodukuje a chátra, robotníci nemajú prácu, a odchádzajú preč.

Situácia je čoraz komplikovanejšia. Máloktorý farmár premýšľa nad tým, či jeho káva získa v hodnotení 87 bodov alebo nie. Skôr sa zaujíma o to, či dokáže splácať úvery na farmu, alebo o ňu príde. Ak sa to stane, čo bude so všetkými ľuďmi, ktorí na nej pracovali?

India, ako jeden z najväčších svetových producentov kávy, musí čeliť viacerým hrozbám.

Na pôde Coffee Consulate v nemeckom Mannheime sa konala konferencia „Coffee Crop & Climate Change“, v rámci ktorej vystúpil aj Jacob Mammen. Rozprával okrem iného o troch veciach, ktoré v súčasnosti nedajú spávať farmárom pestujúcim kávu v Indii.

Zdroj: thehindu.com

India patrí medzi najväčších producentov kávy na svete. Na celkovej produkcii sa podieľa 4%, z čoho až 98% tvoria štáty južnej Indie, ako Karnataka, Kerala a Tamil Nadu. Paradoxom je, že napriek tomu, India vôbec nie je krajinou „kávičkárov“. Až 80% produkcie je určených na export. V celej krajine pôsobí približne 250 tisíc farmárov, z čoho prevažnú časť predstavujú malí pestovatelia kávy.

K charakteristickej chuti indickej kávy značne prispieva fakt, že India je tiež jedným z najväčších svetových producentov korenín, ako je kardamon, škorica, muškátový orech, alebo klinčeky. Pestovatelia chcú samozrejme naďalej produkovať kvalitnú kávu, po ktorej neustále stúpa dopyt. Z toho dôvodu musia hľadať odpovede na nové výzvy. Čomu teda čelia indickí farmári ?

  1. Xylotrechus quadripes

Tento latinský názov pomenúva druh chrobáka, ktorý kladie larvy tesne pod stonku kávovníka. Tieto larvy po vyliahnutí začnú ker rozožierať zvnútra. Toto štádium je nezvratné a jedinou záchranou je odpílenie a spálenie kra, aby sa choroba nepreniesla na ostatné rastliny. S týmto škodcom pravdepodobne nemajú skúsenosť nikde inde vo svete, na rozdiel od coffee rust, alebo hrdze kávovníkového listu, ktorá je rozšírená najmä v Brazílii a Latinskej Amerike.

  1. Klimatické zmeny

To, že v Indii sa striedajú obdobia sucha a tepla s obdobiami dažďov, je bežný jav, ktorý už žiadneho farmára nezaskočí. Problém však nastáva, ak sa začnú striedať neočakávane, nepravidelne a sú až extrémne. Pestovanie kávy má rovnako, ako akýkoľvek biznis, svoje pravidlá a všetko treba robiť v správny čas. Preto, ak napríklad veľmi prší, začne rásť medzi kávovníkmi tráva, ktorú treba vytrhať pred hnojením kríkov. Ak však prší neustále a farmár nemá dostatok pracovnej sily (bod 3), nedokáže sa postarať o také množstvo buriny, čo vedie k rozmnožovaniu chorôb. Výsledkom je, že farmár už iba zachraňuje čo sa dá a nedokáže tak dbať na kvalitu úrody.

  1. Klesajúca pracovná sila

Tretí problém môže byť zarážajúci v súvislosti s krajinou, ktorá sa blíži k miliarde obyvateľov. V skutočnosti nespočíva komplikácia v množstve ľudí, ale skôr v ich veku. Mladí ľudia odchádzajú za moderným životom do veľkých miest a malé farmy tak zostávajú na pleciach ich otcov. Kávovníky rastú na kopcoch a v tieňoch stromov, preto nie je možné ani nahradiť ľudskú silu strojmi. Okrem priamej starostlivosti o kríky sa treba postarať aj o stromy, ktoré kávovníkom poskytujú tieň, nakoľko v období tepla je potrebné väčšie množstvo tieňa. Táto práca je fyzicky náročná a nedokáže ju robiť ktokoľvek. V neposlednom rade je potrebné postarať sa aj o ochranu úrody pred vyššie spomínaným škodcom. Farmári musia prechádzať všetky kríky a kontrolovať, či nie sú napadnuté. V takomto prípadne sú nútení ich adekvátne likvidovať.

Napriek tomu, že situácia nie je práve ideálna, je potrebné sa na vec pozrieť aj z druhej strany. Indickí pestovatelia kávy sú nesmierne skúsení, majú za sebou dlhú tradíciu a prekonali už mnohé náročné obdobia. Preto je veľká nádej, že riešenie sa nájde aj tentokrát a my si ešte dlho budeme môcť dopriať dúšok kávy s naozaj špecifickou chuťou.