Už som to písal na Facebooku. Milujem ten pocit, keď začína nový projekt, nový event, niečo, čo som zatiaľ nerobil. Začiatkom roka, keď som sa potreboval nakopnúť k životu po koncoročnej depresii, som začal hľadať možnosti, ako spustiť niečo nové. Keďže cestovanie je niečo, čo mi výrazne zmenilo pohľad na život, sledujem rôzne blogy slovenských a českých cestovateľov, plánujem cesty, vedel som, čoho sa držať. Stále mnoho mojich priateľov považuje cestovanie za nejakú luxusnú záležitosť, prípadne si pod cestovaním predstavujú dovolenku v rezorte niekde pri mori. Chcel som priniesť nový, autentický pohľad na vec aj do môjho okolia, sprostredkovať ľuďom rozšírenie obzorov a samozrejme aj ja som chcel stretnúť nových ľudí, vzdelávať sa a vytvoriť komunitu nadšencov cestovania v malom meste, akým je Sereď.
Cestovateľské eventy sa tešia veľkej obľube po celom Slovensku, čo je veľmi dobre, či už je to Cestovateľské kino alebo najväčší cestovateľský festival Cestou necestou, ktoré mi boli samozrejme vzorom a nakoľko sa treba učiť od najlepších, budem sa snažiť stále viac navštevovať aj ich eventy. Názov STOPA vznikol ako asi piaty nápad, o ktorom som najskôr nebol presvedčený, myslel som, že zo zúfalosti iba strieľam. Ale keď sa ma môj kamarát Mišo Sokol spýtal, prečo STOPA, hneď to dávalo význam. Stopa, ktorú za sebou zanecháš vo svete. Stopy, ktoré nasleduješ na cestách. Stopa, ktorú cestovanie zanechá v tvojom srdci, či pamäti. Takáto skúška ma jednoznačne utvrdila v tom, že máme dobrý názov a môžeme začať pracovať 🙂 Koncept každomesačných prednášok mal odštartovať koncom februára. V Seredi nie je mnoho lokalít, ktoré sú vhodné na takýto typ eventov. O to radšej som, že máme Čajovňu Pokoja, ktorá má síce menšiu kapacitu, ale to nám pri prvej akcii úplne vyhovovalo.
Plagát pripravil Richard Sokol a základný motív tvorí autentická fotografia Miňa Debnára
Našim prvým hosťom sa stal Michal Debnár, chalan, ktorý sa živí fotografiou a videom. Okrem toho je vášnivým cestovateľom, ktorý nikdy nešiel nikam cez cestovku. V Indii bol dva krát, o svojej prvej 10 týždňovej ceste napísal príjemný blog formou denníku. Nápad zakomponovať do plagátov fotky samotných cestovateľov bol ako šitý pre Miňa, nakoľko fotky má naozaj pekné. Prvý krát sme sa stretli včera popoludní v Čajovni a urobil na mňa veľmi dobrý dojem svojou otvorenosťou a „ukecanosťou“. Vyjasnili sme si, ako bude večer prebiehať, pripravili techniku a odrátavali minúty do našej malej veľkej premiéry.
Prví ľudia začali prichádzať po pol šiestej a o päť minúť po 18-tej hodine sme mohli začať. Keďže s mojim kolegom Lukášom sme obidvaja rodení rečníci, museli sme zvoliť menšie zlo, takže hostí som privítal ja. Už aj predtým, ako som mal povedať asi tri vety som prežil tri slabé infarkty, je teda jasné, na čom musím zapracovať, ale verím, že to bude každý mesiac lepšie. Po týchto hrejivých slovách z mojej strany som prenechal slovo Miňovi, ktorý spustil svoje takmer hodinové rozprávanie doplnené úžasnými fotografiami, ktoré si vyslúžili veľký obdiv hostí. Musím povedať, že do témy som bol zažraný, ale stále som myslel na to, aby boli spokojní ľudia, ktorí prišli. Nato mi mali odpovedať dotazníky, ktoré sme pripravili na stoloch. Po monológu zo strany prednášajúceho prišli na rad otázky, ktorých som sa bál, nakoľko viem, že väčšina ľudí je v takýchto chvíľach veľmi ostýchavých. Našťastie sa moje obavy nepotvrdili a tak sme celkovo dostali na čas vyše sto minúť, čo bolo úplne super. Pri odchode som si všímal spokojné výrazy hostí, ktoré ma nesmierne upokojovali a mal som pocit, že všetko je tak, ako má byť. Večer sme ešte zakončili v úzkom kruhu spolu s Miňom, spomínanými Mišom, Lukášom, kamarátom Ľubošom a majiteľkou Dankou. Spoločne sme zhodnotili, že bolo fajn a všetko sme zvládli. Napriek tomu som si dotazníky večer pri počítači prezeral s malou dušičkou. No ohlasy boli pozitívne a to ma utvrdilo v tom, že sme vkročili na správnu cestu, a v Seredi si svoju základňu priaznivcov nájdeme.
Avšak našim cieľom nie je zostať iba v našom meste. Do niekoľkých mesiacov sa chceme dostať do väčších miest a už sú vo vzduchu aj nejaké dohody. Dovtedy však zostávame v domácom prostredí a už koncom marca nás čaká druhá prednáška, ktorá nám priblíži exotickú Áziu, konkrétne Indonéziu, Malajziu a Thajsko. Termín a miesto si potvrdíme budúci týždeň a vy sa ho dozviete, ak budete sledovať náš Facebook. Ďakujeme všetkým hosťom, ktorí prišli a zanechali v nás dávku pozitívnych emócii, ďakujeme všetkým, ktorí prídu nabudúce aj so svojimi priateľmi, ďakujeme Danke Matuškovej, majiteľke Čajovne, že nás prijala vo svojich priestoroch, ktoré prvej STOPE dodali čarovnú atmosféru, ďakujeme Rišovi a Mišovi Sokolovcom, že sa starajú o našu vizuálnu identitu, napriek tomu, že majú dosť svojej práce, ďakujem mojim kolegom zo združení Mladá Sereď a KC PRIESTOR za podporu, a samozrejme ďakujeme Miňovi Debnárovi, že nám pomohol úspešne uviesť do života náš nový projekt.
Ak by ste mali záujem uvítať STOPU aj vo vašom meste, či podniku, pokojne nás kontaktujte a určite sa dohodneme 🙂 Nezabudnite sledovať: